Úryvok 2

- Počuli ste? Vlaňajšok je pre majstra dávno! A čo všetko bolo ešte pred tým dávnom? To isté a horšie!-  kričala Janica. Potom pripomenula všetky „lepkavé ženštiny neschopné ovládať svoje pudy a tiež veľmajstra pretvárky a pyšného slabocha“, skĺzla  dokonca až tak, že sa dotkla aj „jeho panny Márie“.

Takto to šlo dokola celé roky a za ten čas Janica minula všetky slová a aj slzy. Dnes už nemá zmysel čokoľvek hovoriť, všetko bolo povedané, vyplakané, žiaľ, neúčinné, a národná ikona by mala pochopiť, že v domácnosti stratila lesk už dávno. Lenže národná ikona, Asim, sedel a pomstychtivo čítal po koľkýkrát rozhovor s Janicou v starom čísle Kultúrneho obzoru. Asim už pred mesiacom označil rozhovor za nechutný a teraz ho čítal zas, dostal naň zvrátenú chuť ako na dlho odkladanú údenú slaninu.  Známy novinár, Mladen Stankovič, autor kultúrnej rubriky a kritik Asimovej práce sa Janici zaliečal a nadbiehal jej.  Ona mu koketne vracala jeho narážky na jej vek, postavu, pohyby, úsmev, no nechutné. Asim jej ešte na jar povedal, že rozhovor s Mladenom je obyčajná koketéria s mladým zajačikom a vo svojom veku by sa mala hanbiť, že mu takto naletela. „Ktovie, čo tým sledoval,“ hútal nahlas Asim. „Aby som mu nabudúce neskočil do ksichtu,“ zastrájal sa, keď si prvýkrát prečítal rozhovor. Novinár Stankovič sa vracal k jej kariére baletky až do jej úrazu, vyzvedal, ako sa mohla tak nešťastne pošmyknúť a keď Asim dočítal rozhovor až sem, zakaždým privrel oči zo strachu, že z písmen sa sama od seba vyskladá pravda o jej „páde v kúpeľni“ a slávnemu hercovi ostane na krku doživotná hanba. Janica na  to mykla plecom a odporučila mužovi, aby si všimol aký pôsobivý obraz vznikol v rozhovore práve o ňom a či si to vôbec zaslúži. Teraz, keď v meste horeli domy, odchádzali poslední vyhnanci, dokonca sa ozývala streľba, miesto toho, aby sa obaja pratali kade ľahšie, Asim si listoval v poodiatom časopise, na ktorom sa už toľkokrát pohádali. Janica mu ho vzala zo stola a hnevlivo ním plesla na komodu s Asimovými zlatými, striebornými i mramorovými soškami a ďalšími svedkami jeho niekdajšej veľkosti.

Nebol to príjemný deň a rovnako  ani chvíľa rozhodovania. Mizerná pohľadnica. Asim s istými obavami očakával aj niečo horšie ako suché výčitky, napríklad  úder tupým predmetom, v podstate aj oprávnený, pretože ak sa nechal nachytať na jednu pohľadnicu, nič iné si nezaslúži. Na chvíľu privrel oči a zaťal zuby. Prečo sú niektoré podmanivé ženy také nekonečne hlúpe? Je na to nejaká odpoveď?  Michelle vtedy vysvetlil, že ich spoločný román je len čarokrásna epizóda vo filmovom nebi, je to ich vzdušný zámok, tajná spomienka, nie je možné na nej nič stavať, pretože je nehmotná ako éter. Po skončení natáčania sa rozplynie a neostane nič, len ľahký sen nadránom, blysne sa a potom zmizne. Zaradí sa medzi príjemné chvíle, ktoré každého muža ako Asim upevňujú v presvedčení, že život mal zmysel.

Ona mu však pošle pohľadnicu, hlupaňa sardínska. Načo jej bolo treba v tichu pobrežnej haciendy vyrábať z farebného obrázku Calliari sekeru, ktorá sa mu každú chvíľu zatne do  hlavy? Privrel oči a čakal na svoj ortieľ. Hlupáctvo neznášal. Lenže hlúposť krásnych žien niekedy pôsobí tak geniálne, že jej neodolajú onakvejší mudrci, tak čo s tým.