Ako sa dostať z dna

18.10.2013 19:19

(recenzia na film Silvester Lavrík Renátine kríže, STV 11.10.2013, relácia Família)

Film Silvestra  Lavríka Renátine kríže nás nenápadným chodníkom zaviedol   do rómskej osady pri Letanovciach. Trojica kameramanov (Pavol Pekarčík, Peter Tóth, Peter Huďo) odolala pokušeniu nasnímať desivé zábery života  bez elektriny a tečúcej vody, zábery bezprizorných dospelých a detí, ktoré nevychovávajú rodičia, ale duch osady. Príležitostí ukázať ako sa neprispôsobiví nedokážu prispôsobiť bolo dostatočné množstvo. Režisér Lavrík nesiahol po žiadnej z nich. Vydal sa opačným smerom. Obrátil sa na Renátu Žigovú a Mariána Žigu, ktorí ako všetci z osady síce nemali minulosť, ale asi jediní mali  svoje veľké sny o budúcnosti. Do jej budovania začlenili aj širšiu pospolitosť v letanovskej komunite.

Renátino rozprávanie plynie ako vody neďalekého Hornádu a pomaly nás vťahuje do tiesňavy života v rómskej komunite. Spolu s terénnou pracovníčkou Klaudiou Nemčíkovou plnia sizyfovskú úlohu, idú proti prúdu, vychovávajú, poúčajú, liečia, radia. Renáta má veľký sen - stať sa zdravotnou sestrou. Sen o škole sa jej nenaplní, priepasť z ktorej sa pokúšala vyštverať bola príliš hlboká. No nijako jej to neubralo zo snahy byť užitočná v osade aj bez školy.

Rodina Žigovcov pôsobí v Letanovciach ako malý zázrak. Ich túžby sú také skromné a čisté, že v dnešnom svete vyvolávajú pokoru a úctu. Nielen voči ním, ale  ku všetkým, ktorí sa rozhodli darovať núdznym zo seba to najcennejšie – svoj čas. 

Renátin príbeh sa končí v ďalšej tiesňave a z tej už niet úniku. Zápasí s nezvratnou chorobou, podáva o nej desivé svedectvo. Napriek všetkému nepostála ani na chvíľu, aj v najväčšej beznádeji sa utiekala pomáhať svojim ľuďom.

Lavríkov film zaviedol diváka do civilizačnej  priepasti uprostred blahobytu  a kŕkania od rozkoše. Ukázal, že aj na dne žijú ľudia, ktorí isto netušia o svojej ľudskej veľkosti. Všetci sa pasujeme za odborníkov na rómsku otázku, no nie každý je ako Klaudia Nemčíková a jej dnes už nebohá pomocníčka Renáta. A kto dokáže tichý príbeh domyslieť ďalej, pochopí, že príklad Žigovcov môže byť začiatkom putovania z civilizačného dna do kultúrnejšej  spoločnosti.