Ako som prehral boj so ženou so psom v kostole

Septembrové horúčavy v Palerme sú také zničujúce, že ešte aj šialená doprava počas siesty mierne schladne. Áut v uliciach ubudne a viditeľní pešiaci zápasiaci so slnkom sú prevažne turisti. Ochladiť sa dá v baroch a potom aj v početných chrámoch. Úzke ulice vytvárajú dojem stiesnenosti, ale po vstupe do kostola sa zakaždým otvorí monumentálny priestor. Aj ten na Vittorio Emanuele sa kumštom starých majstrov prihovára návštevníkom rovnako ako pred stáročiami.

Potom do kostola vstúpila žena so psom. Aj ona prepadla obdivu nad prácou starých majstrov. Poslušný vlčiak ju nasledoval a isto aj jemu prišlo vhod prítmie, chládok, a potešenie z blahodarného ticha a chrámového génia loci. Chýbalo už len spokojné zaštekanie, alebo označkovanie niektorého z početných mramorových stĺpov. Nevedno, či majiteľka mala pripravené igelitové vrecko pre prípadné použitie, to sa mi zistiť nepodarilo.

Vypočul  som si však plejádu argumentov o právach majiteľky a jej psa a musel som zniesť jej hnevlivý tón. Možno som urobil chybu keď som jej pripomenul nevhodnosť vodiť psa do kostola. Asi som mal radšej mlčať. Veď nik nevie ako to bolo v skutočnosti. Čo ak ju do kostola priviedol jej pes a ja som mu zbytočne krivdil? Je predsa známe, že dnes sa psi domáhajú kadečoho, aj ľudských práv. Spia v spálňach so svojimi paniami a pánmi, obedujú s nimi, spolu sa kúpu, dovolenkujú, radujú sa aj trpia.

Deň predtým sa podobný pes potuloval po pobreží. Pritúlil sa k neznámym, skamarátil sa a po chvíli už nadšeným turistkám oblizoval slané tváre. Ale nič netušiaceho francúzskeho maliara vystrašil. Zmätene unikal pred zvieraťom a hrozilo, že nedokončí rozpracované dielo kamennej dedinky. Našťastie pobrežný pes porozumel ľahkému slovenskému pokynu, uskočil a zutekal oblizovať nové tváre inam. Vďaka tomu maliar mohol pokračovať v práci.

Žena v chráme so svojim vycvičeným a duchaplným psom pokračovala v prehliadke aj po našej výmene názorov. Napokon návštevu predčasne ukončila, celkom jasne mojou vinou. Rozhodla sa pre odvetný čin. Vyhliadla si ma, zosnovala niekoľko záverečných viet a prišla mi ich na rozlúčku zopakovať. Moja začiatočnícka taliančina zlyhala. Veľakrát mi pomohla, umožnila mi poznať na Sicílii mnoho skvelých ľudí, ale teraz som nemal šancu. Zápas so ženou a právami jej psa som prehral.

Peter Juščák