Barbarský útok

 na redakciu Charlie Hebdo nebolo náhle a nečakané cunami. Naopak. Tých predzvestí bolo neúrekom – vyhrážky, výtržnosti, vypaľovanie obchodov, áut, jedným slovom konflikt medzi prisťahovalcami a domácimi nepríjemným spôsobom pokročil o ďalší schodík. Je úplne jedno, či sa útočníci narodili vo Francúzsku alebo sa tam prisťahovali v dospelom veku. Podstatné je, že francúzske reálie sú pre nich zdrojom fatálnej nenávisti. Ak hovoríme o reáliach, potom to nie sú len karikatúry posvätných postáv z rôznych náboženstiev. Realitou je aj štedrá sociálna pomoc, sociálne príspevky pre mnohopočetné rodiny, možnosť vzdelania, vierovyznania a široká paleta práv o akých sa prisťahovalcom ani nesníva.

Často kladenou otázkou je prečo mnohí prisťahovalci neprijali okrem sociálnych výhod nič z kultúry hostiteľskej krajiny. Naopak, zaistení jej blahobytom a mäkkým režimom si trúfajú na čoraz väčšie útoky voči krajine, ktorú nedokážu považovať za svoju ani v tretej generácii. Kde sa stala chyba? V neschopnosti príchodzích pochopiť nevyhnutnosť prispôsobenia? Alebo je chyba v hostiteľskej krajine, ktorá spolu s prijímaním cudzincov má automaticky rátať s úbytkom časti svojej identity? Domnievam sa, že prijímajúca krajina dobrovoľne podstupuje všemožné riziká z prílevu predstaviteľov rôznych kultúr. Za tieto riziká si zaslúži zvýšenú občiansku lojalitu a povedzme, že aj trocha vďačnosti od poživateľov jej demokratických reálií.

Miesto lojality vidíme v západných krajinách jej pravý opak, neznášanlivosť, nenávisť, v lepšom prípade odmeranosť či neprekonateľnú mlčanlivú nevšímavosť. Prečo je to tak? Bolo by priodvážne tvrdiť že existuje na to odpoveď. Možnože dar slobody bol prisťahovalcom podaný nesprávne, možno bol iba výplodom úradov a cudzinci nikdy nepocítili ozajstné ľudské prijatie. Neviem či to môže byť dostatočným dôvodom na zrod fatálnej nenávisti, ktorá presahuje už niekoľko generácií. Odpoveď na túto otázku nepoznám. Isté je len jedno, že na Troch kráľov sa stal masaker, pre ktorý niet ospravedlnenia. Latku nenávisti posunul o krok vyššie. Odteraz sa bude žiť ťažšie – všetkým. Tým, ktorí nezištne poskytli svoju krajinu ľuďom v núdzi i tým, ktorí tú pomoc prijali. 

Peter Juščák