Bieda sledovanosti

Bieda sledovanosti

Zápas verejnoprávneho média s komerčnými o výšku sledovanosti  sa odohráva na  ihrisku kde sa na dve bránky hrá viacero športov odrazu. Všetky grafy, ich stúpajúce a klesajúce čiary sú dokonale mätúce, pretože nehovoria vôbec nič o kvalite vysielania, ono totiž počet divákov pred obrazovkou pramálo súvisí s kvalitou vysielania.

Verejnoprávne médium nemá v povahe (ani zákonnú povinnosť)  súťažiť s komerčnými médiami o diváka. Vnucovať mu, čo aj nepriamo kategóriu sledovanosti ako kritérium kvality či úspešnosti je základné nepochopenie poslania verejnoprávneho média.

Komerčná televízia (médium) má jednoduchú schému – vypúšťa divácky úspešný program ktorý do duchovných útrob diváka spláchne so sebou dostatočné množstvo zaplatenej reklamy. To znamená, že prepotrebný divácky úspech mediálnej tvorby vyžaduje neustálu výrobu „úspešných programov“. Úloha divácky úspešného programu je jasná, prilákať čo najviac divákov a zároveň  si ich vychovať k presvedčeniu, že komerčná tvorba je jedinečnou a nenahraditeľnou kvalitou. Po rokoch presadzovania sa komerčného balastu došlo k dojemnej symbióze  televízneho manipulátora a spracovaného diváka. Výsledkom sú relácie kde sa kultivovanejší človek hanbí za to, čo všetko sa dnes môže vydávať za umenie alebo zábavu.

V blízkej budúcnosti bude výsledný spletenec reklám a povrchných, primitívnych opusov aj ďalej hrubnúť a zaberať ešte širší priestor, lebo taká je povaha priemernosti. Ruka v ruke bude hrubnúť aj vkus diváka s prirodzeným dôsledkom na jeho výber medzi ponukami.

Zakaždým, keď sa verejnoprávny rozhlas či televízia pokúšali vstúpiť na ihrisko neľútostného zápasu o tzv. divácku priazeň, zakaždým si v nízkych dverách nárokov museli riadne ohnúť chrbát. Možno raz za čas sa dá zhltnúť prihlúply program, ale rozhodne by sa nemal stať naháňačom sledovanosti. Inými slovami, vkus zdevastovaného diváka nemôže byť hnacím motorom pre tvorbu kvality verejnoprávneho média. Ak sa idú robiť programové zmeny v permafroste verejnoprávnej televízie rozhodne by sa mali kategórii „sledovanosť“ vyhnúť širokým oblúkom a pre meranie kvality urýchlene hľadať iné kritériá. Námetov ako na to je dosť a žiaden nie je v utajenom režime.

Peter Juščák