Daň z ubranej hodnoty
17.12.2014 12:52Na očiach musia byť knižné banány, jednotné ako mafiánska literatúra a sladké ako spisba o láske.
Neviem, akú pridanú hodnotu majú banány, tá možno súvisí s ich dozrievaním v útrobách lode a kým banány dorazia do cieľa, sú načisto obdarené onou hodnotou. Jednak tým, že sú v cieli a jednak svojou príjemnou žltou farbou. S knihami je to trocha inak. Ak zožltnú, to ešte neznamená, že skvalitneli, ba ani to, že sú v cieli.
Veľký knižný reťazec nevykladá na pulty desiatky nových titulov malých vydavateľov. Knižné novinky síce v sklade majú, ale propagačný pult či stôl je pre malých vydavateľov z akýchsi príčin nedostupný.
Knihy z malých vydavateľstiev trčia v sklade, v lepšom prípade niekde v kúte. Kupujúci ich neuvidí, neprelistuje, neinšpiruje sa pre prípadnú kúpu. Dlho sa mi zdalo, že je to len nedbajstvo zle plateného personálu a jeho neosobný vzťah ku knihám. Lenže pravda je inde.
Presvedčil ma mladý kníhkupec plný obáv a čudného presvedčenia, že kniha, ktorú hľadám, má svoje prísne miesto určenia v onom stratenom kúte. Na stole zočivoči čitateľovi táto hľadaná novinka ležať nesmie, vraj je to firemná politika. Zdalo sa mi také minulorežimné a žartovné, keď obchodník schováva novinky pred zrakmi zákazníkov a, naopak, bohato vystavuje tie banánové.
Žart ma priviedol k teórii o ubranej hodnote. Stačilo krátke stretnutie s malými vydavateľmi a zaznela pravda o umiestňovaní kníh v týchto reťazcoch. Pulty a stoly s knihami sa jednoducho kupujú, presnejšie, za knihy na pultoch sa platí nájom! Pretože taký pult, to je vlastne pridaná hodnota!
Veľkí vydavatelia tejto politike prikývnu a platia dvakrát. Najprv nemalú maržu za samotnú knihu a potom si priplatia pridanú hodnotu – možnosť, že ich knihy bude vôbec vidno. Pridaná hodnota tých malých sa stráca kdesi po kútoch reťazcov a mení sa na hodnotu ubranú.
Takže, zaplatíme si daň z pridanej hodnoty, ale v skutočnosti platíme daň z tej ubranej. Lebo knihy sú ako banány. Regál vo výške očí je predsa niečo iné ako regál v kúte. Na očiach musia byť knižné banány, jednotné ako mafiánska literatúra a sladké ako spisba o láske. Svojou európskou krivosťou by mali byť predvídateľné ako celý komerčný priemer a podpriemer. Napokon mi svitlo, prečo sa knihy začali považovať za banány a prečo sa prístup reťazcov ku knihám tak podarene zbanánizoval. A splodil ubranú hodnotu.