Dedičia tuposti považujú lekárov za zločincov

Adam Hlovík (1793-1851) bol evanjelický kňaz a  roľnícke povstanie v roku 1831 na Zemplíne ho zastihlo na fare v Merníku. Jeho spomienky spracoval Jonáš Záborský v  poviedke Hlovík medzi vzbúreným ľudom.

Keby nám dnes nevyvádzala pandémia, čítali by sme poviedku krútiac hlavou nad nevedomosťou, hlúposťou a výbušnou beštialitou pospolitého ľudu. V čase epidémie cholery sa nakazilo vyše pol milióna ľudí a temer polovica z nich zomrela. Pohroma vyvolala prísne bezpečnostné opatrenia, zákazy jarmokov, bohoslužieb, pútí, cestovania, dokonca i pohrebných obradov a tieto opatrenia sa stali rozbuškou vzbury. Strata súdnosti a zdravého rozumu má v Záborského prepise udalostí  desivý obraz. O hrôze v dobytom kaštieli píše, že „ubíjanie sa napred dialo rýchle, potom so zdĺhavým preukrutným trýznením, zvlášť ženských“. Zbesilosť a vynaliezavosť v pomalom mučení a vraždení nemala dna. Zaiste už nesúvisela s podozreniami o trávení, či zákazoch bohoslužieb, veď povstalci rovnakým spôsobom vraždili aj svojich kňazov. Napríklad Jozefa Kaciána, farára z Merníka, ktorého dorúbali sekerou.

V čase bez korony by sme mohli analyzovať vtedajšiu premenu človeka na beštiu, hľadať sociálne, spoločenské, politické dôvody a zaiste by sme uzavreli rozpravu o hlavnej príčine spočívajúcej v dobových reáliách. Lenže dnes sme svedkami návratu podobnej temnoty. Vidíme stupňujúcu sa agresivitu, hnev, zlosť, nenávisť, poplašné správy. Dedičia  tuposti považujú lekárov za zločincov, za travičov studní. V očkovaní vidia manipuláciu, trávenie a čipovanie. Aj zaočkovaných považujú za nepriateľov, aj tých, čo s nimi nejdú v šíku. Naši moderní vzbúrenci proti civilizácii po vzore svojich predkov vtrhli medzi zdravotníkov a útočia na lekárov aj na ošetrovaných občanov.

Diskusia so vzbúrencami je márna, ako vtedy na Zemplíne. Ale ak sa pozrieme na pár štatistík, dostaneme námet na premýšľanie. Tie uvádzajú, že krajiny s najrozvinutejším školstvom bývajú totožné s krajinami, kde sami seba hodnotia ako spokojných a šťastných. Zároveň sú to krajiny s úplnou, alebo vysokou zaočkovanosťou a s minimálnou nákazou.

Sú to krajiny bez náznaku pandemickej zúrivosti a kopania do dverí ordinácií.  

Peter Juščák