Dve rovnice o dvoch známych

Dve rovnice o dvoch známych

Pod tabuľou obetí sovietskej invázie sledujem pána z frakcie politických väzňov, ktorí sa cítia byť hrdými bojovníkmi proti komunizmu. Veď aj vo svojom názve majú odboj aj protikomunizmus, takže má byť jasné, kde je ich hodnotový svet. Pán zo zväzu rozpráva o auguste 68 a k tabuli obetí kladie kyticu. Kamery, fotografie, interview, bodka, ďakujeme.

Onen zväz sa však hrdo hlási k Jozefovi Tisovi. Veď aj ten bol, zhodou okolností, bojovník proti komunizmu. Dopovedzme však, že aj proti Židom, Čechom, luteránom, Cigánom, odrodilcom, svetoobčanom... Bol síce proti komunizmu, ale  aj proti demokracii a humanizmu.

Naši pietni neonacisti to majú v auguste stále nejako dopletené. Nechápu, že sovietske vojská sem neprišli dusiť mŕtveho Tisa, ale rodiace sa pokusy zmierniť totalitný režim. Totalitný, to znamená taký režim, ktorý bezdôvodne prenasleduje aj vraždí svojich občanov. Taký bol komunistický režim, ale pred ním ešte režim ľudácky, tisovský.

Pietni milovníci diktátu stále nevedia, kde sa majú klaňať, aby nevyšli na posmech sveta. Klaňať sa chcú, potrebujú to, potrebujú sa prihlásiť k obetiam, k ich hodnotám, k odvahe, ktorú oni sami nemajú, k múdrosti, ktorou oni z hĺbky duše opovrhujú. Potrebujú pamätníky demokracie, potrebujú jej hodnoty, lebo oni žiadne hodnoty, okrem túžby po moci nemajú. Sú proti komunizmu a parazitom, ale spýtajte sa ich, za čo vlastne sú. To už nevedia. Možno z nich vylezie diktátorské – sme za poriadok. Lenže poriadok nie je hodnota sama o sebe, ale je to usporiadanie hodnôt.

Takže, kto sú naši milovníci poriadkov? Dve rovnice o dvoch známych možno niečo napovedia: Demokracia mínus právne vedomie rovná sa diktát. Diktát plus snaha vládnuť, rovná sa parazit na slušnej spoločnosti. Nuž tak. Sú to paraziti na demokracii. Parazitujú na spomienkových slávnostiach, cirkevných podujatiach, na všetkom, čo sami nedokážu vytvoriť. Kytica za pár éčiek, pár všeobecných kecov a máme vybavené. Našťastie už nie je doba kradnutia historických udalostí, ako sa to podarilo komunistom v prípade SNP. Milovníci Tisa pri pamätníkoch na obete 21.augusta sú skôr smiešnou tieňohrou, ako úprimným gestom odsúdenia totality ako princípu. Veď sami sú jej princípom.

Peter Juščák