Dvere do duše

Koniec školského roka, horúčava, povinná voda vo fľašiach a nepovinné literárne stretnutia so žiakmi v školách národnostných menšín. Medzev, Košice, Prešov, alebo jazyky – nemecký, maďarský, rómsky, ukrajinský. Deti od osem do štrnásť rokov. Prehovoriť ich na písanie o čomkoľvek nie je také zložité. No prehovoriť ich, aby sa vyhli tradičným slohovým prácam a do textu vložili niečo nad rámec školských štandardov sa ukazuje ako ťažšia úloha. Ale len prvýkrát, ďalšie dni sa naše stretnutia menia na kamarátske posedenia a detské písanie sa viac a viac otvára svetu. Vlastne, ich detský svet sa ukazuje nám, dvom prozaikom a dvom aktivistom.

Svet našich píšucich detí  je formovaný domácim prostredím a často sú v ňom citeľné stopy  televízie a komerčných programov. Inokedy sú v ich prácach badateľné stopy  rozprávok a tiež prítomnosť živej bytosti, ktorá im ich sprístupnila. Skutočnosť, že knihy sú častým spoločníkom najmenších detí je príjemné poznanie. Vzťah detí ku knihám sa zrejme začne kaziť neskôr a my zatiaľ o tom veľa nevieme.

Celkom špeciálnou skúsenosťou sú deti z neslávne známeho Luníka 9 v Košiciach. Získať ich pre nápad niečo napísať nebolo jednoduché a začiatky boli rozpačité. Temperamentné deti sa skôr videli v pohybe, futbale, v hudbe. Napokon sme sa zhodli, že aj napísané vety môžu mať svoju hodnotu a môžu byť svedectvom úspechu. Svoje práce písali v slovenčine a niektoré slová si občas museli prekonzultovať spoločne. Sú dvojjazyční, do prvých ročníkov prichádzajú s neodôvodneným očakávaním škôl, že automaticky ovládajú spisovaný jazyk.

Výsledky písania rómskych detí boli prekvapivé. Sú oveľa viac ponorení do sveta dospelých, oveľa viac vedia o trápeniach bežného života, o zlyhaniach svojho okolia. Podvedome tušia, že žijú v paralelnom svete, že musia zápasiť o priazeň a zároveň sa neustále brániť. Sú naivné a zraniteľné, možno preto im doma vštepujú ostražitosť a nedôveru. Čítame texty o rozšafnosti v prežívaní života i o úzkostlivej morálke.

Aj najmenšia pochvala ich burcuje k novým a novým textom, chcú písať, chcú vypovedať o svojom luníkovskom svete, aj o tom väčšom, ktorý ho obkolesuje. Chcú ukázať, že niečo vedia a chcú počuť trocha uznania. Priznávam sa, bol som prekvapený detským rómskym svetom, o ktorom mnohí nevieme takmer nič.

Peter Juščák