A tu sa treba pristaviť. Pľuvanec totiž nie je náhodný. Naopak, chystali sa naň celé roky. Tak ako štát prestával plniť svoje úlohy, tak sa zbieral adrenalín v nacistických žilách. Teraz usúdili, že nadišiel čas pritvrdiť a pľuvanec si našiel svoju obeť, politika s iným názorom. Treba si dobre zapamätať miesto, čas a príčinu. Ide totiž o prvý skok z virtuálnej reality do skutočnosti. Predchádzalo mu sprvu anonymné, neskôr verejné opľúvanie nositeľov iných názorov. Internetové vyhrážky, výzvy na likvidáciu, zoznamy „liberálov, nepriateľov, zradcov“.
Ak občan čakal na razantnú reakciu štátu, prejavil značné medzery vo vedomostiach o jeho fungovaní. Nepáčilo sa to mnohým, ale občan Ján Benčík sa vzoprel a spustil monitoring nacizmu na Slovensku. Dôchodca z Ružomberka supluje celé analytické oddelenie polície. Podobne ako solitér Kuciak suploval vyšetrovateľov, ako novinári suplujú celú plejádu inštitúcií.
Blahosklonná zhovievavosť polomŕtvych inštitúcií fašistom k ich rastúcim krídlam pridala turbopohon. Aj keď – lepšia polomŕtva inštitúcia,ako inštitúcia pracujúca v službách zločinu...A sme pri dôvere. S čím chce prísť štát pred tvár obecenstva, keď jeho súdnej moci tri štvrtiny ľudí nedôveruje? Keď sa jeho pakopa premiér (pakopa – padni komu padni) vyhráža štrajkujúcim dopravcom, namiesto aby vyšetroval mýtnych zločincov?
Na strojcov rozvratu padá klenba ich vlastného lžichrámu, chápem ich nervozitu. Nuž, čím skôr sa zosype, tým menšiu šancu na ďalší rozlet dostanú fašisti.
Opozícia má historickú šancu zachrániť meno krajiny, ale nemala by pôsobiť ako rozbité zrkadlo Smeru. Neuškodí jej viac pokory a jednoty. Aby občan uveril, že nejdú striedať starých politikov, ale starú politiku.
Signály o náraste popularity fašistov varujú. V Ľupči začali pľuvancami. Fašisti však nikdy neostali len pri nich. Treba rátať s tým, že ak sa opozícia a občania nezmobilizujú, môžu sa fašistické sliny zmeniť na niečo ostrejšie.
