Gule sem, gule tam

Prozaička Jaroslava Blažková je nositeľkou viacerých literárnych symbolov, je majsterkou detailu, psychologickej kresby postáv, dialógu, má  schopnosť voviesť čitateľa do pozoruhodného priestoru a času, skrátka je naozajstnou majsterkou slova. 

Na verejnej diskusii koncom novembra ju prítomný básnik postaršej generácie ocenil svojráznym spôsobom. Povedal: vaša próza je písaná ženskou rukou, ale napriek tomu musím povedať, že má gule. Má gule, akokeby to písal nejaký chlap! Tak, alebo nejako podobne zaznelo ohurujúce básnikovho poznanie a ocenenie spisovateľkinej tvorby zároveň.
Či už poznámku vezmeme obrazne alebo doslovne, stále mi vychádza to isté. Skvelá Blažkovej próza podľa básnikovho komplimentu v sebe nesie časť mužského pohlavia, alebo aspoň jeho prenesený význam ako symbol nadradenosti mužskej prózy nad ženskou. Neviem, prečo by sa prózy mala nadraďovať podľa rodu, stále sa domnievam, že próza je len jedna a to kvalitná, nekvalitná spisba isto prózou nie je. A je úplne jedno či ju napíše začínajúci alebo končiaci autor, muž alebo žena, vzdelaný autor, či niekto bez skúseností.  Dobrá literatúra nepotrebuje prívlastok „mužská“ alebo „ženská“ pretože ľudské poznanie je univerzálne a dávnejšie je známe, že aj schopnosti spisovateliek a spisovateľov sú vyrovnané. Odmeňovať kvalitnú prózu visačkou kvality v podobe „gúľ“ ako alúziou na pohlavný orgán mi pripadá prinajmenšom nemiestne. Vôbec vťahovanie jazyka štvrtej cenovej skupiny do verejnej diskusie aj do médií, do divadla sa stalo módou. Objavovatelia novej jazykovej slobody zatiaľ netušia kam kráčajú, naopak, padajú zo svojich objavov do mdlôb. Veď uznajme konečne tú jazykovú bravúru  – či už mať gule, alebo robiť mimo misu... samé slovné skvosty.
Básnikovo ocenenie úctyhodnej prozaičky sa minulo účinkom. Organizátor diskusie s Jaroslavou Blažkovou, feministické združenie Aspekt dostalo nepríjemnú ranu. Nemyslím si, že znásilňovanie rodovej agendy je najsprávnejšou cestou k zabezpečeniu elementárnej slušnosti voči inému pohlaviu. Na druhej strane slušnosť má stálu tendenciu ustupovať vulgárnosti. Ak sa táto tendencia označuje za akési chlapstvo, potom je mi ľúto, že práve ženy, alebo ich tvorba majú byť ciachované guľami pomätencov. 
Peter Juščák