Husté čítanie

Spisovateľ Peter Juščák sa dlhodobo venuje osudom ľudí, ktorí boli na sklonku vojny odvlečení do ZSSR, kde boli nútení drieť v nepredstaviteľných otrockých podmienkach „súostrovia GULAG“. Známy je jeho vynikajúci film Môj otec Gulag, ktorý rozpráva o osudoch Jána Antala, ktorý sa narodil niekde na Kolyme ako Ivan Kawasch matke unesenej Rusmi z Popradu. Antal s dcérou hľadajú stopy po svojom otcovi/dedovi. Treba vidieť! Juščák však teraz tému posunul ešte ďalej a spracoval ju do románovej podoby s názvom ... a nezabudni na labute! Slovenku Irenu Kawasch po „oslobodení“ Popradu na jar 1945 zatknú Rusi a obvinia ju zo špionáže. Len preto, že jej muž Johann je karpatský Nemec a ona vie po nemecky. Sovietskym NKVD barbarom neprekáža ani to, že je v 6 mesiaci tehotenstva. Dieťa zomiera pri pôrode v dobytčáku pri ceste na Sibír. Irenu odvlečú na tzv. Planétu, do lágrov severne od Magadanu, do tých najnehostinnejších miest na Zemi, kde musí holými rukami ťažiť zlato. Hlad, brutálna zima, všadeprítomná smrť a udávanie sa stávajú na dlhých 9 rokov súčasťou jej života v ženských lágroch. Norma: 2 g zlata na deň, inak si bez jedla. Po tom, ako ju s poľskou priateľkou zavalí zemina, pri čom Poľka zomiera (po rokoch pri ceste domov Irena stretáva jej muža, ktorý ju hľadá) a Irena je zranená, sa dostáva do nemocnice, v ktorej neskôr ostáva ako zdravotná sestra. Tým sa jej podmienky trochu zlepšia, no stále je ako „kontra“ tŕňom v oku dozorcom a dozorkyniam. Po čase sa zoznámi s Gruzíncom Šotom, ktorý je už prepusteným trestancom, no ostal na Sibíri ako údržbár. Irene je veľkou oporou, opäť sa cíti ako žena. Keď otehotnie, začnú sa problémy, lebo dieťa na Planéte je nežiaduce. Dôstojníčky to riešia potratmi, väzenkyniam deti berú do detských domovov, kde z nich vychovávajú „nových sovietskych ľudí“. Takmer všetci dozorcovia a politruci z táborov sú z decákov. Irene sa narodí Iváňuška, ktorému Šota vybaví dojku či náhradnú mamu Kaťu v osade, takže až do 3 rokov uniká sovietskemu „detskému priemyslu“. Dieťa však navštevovať až na pár výnimiek nesmie. Šota zomiera pri havárii a Irena je na pokraji zúfalstva. Po Stalinovej smrti sa situácia zlepšuje a nakoniec Irenu spolu s preživšími otrokmi prepúšťajú. No Iváňušku medzitým premiestnili najprv do Vladivostoku, potom do Moskvy. Irena ho zúfalo hľadá. Nakoniec jej ho po množstve útrap privezú do Popradu. Irenin muž Johann má medzitým novú rodinu, pretože pred pár rokmi po mnohoročnom beznádejnom pátraní nechal svoju ženu vyhlásiť za mŕtvu... Kniha je zaplnená množstvom postáv, či už väzňov alebo väzniteľov, tých najneuveriteľnejších charakterov. Za všetkých treba spomenúť brutálnu dozorkyňu Parasku, ktorá vie dobiť ženu bičom na smrť. Tiež vyrástla v domove. Svoj osud spojila s budovaním komunizmu. Keď začnú prepúšťať väzňov, rúti sa jej svet a vešia sa na šnúru od variča. Výnimočná, silná kniha na základe skutočných udalostí, ktorá reže až do kostí. Zločiny komunizmu nesmú ostať zabudnuté! Juščákova kniha ...a nezabudni na labute! bola nominovaná v top 10 Anasoft litera 2015

Peter Marosz

17.08.2016