Igor je len jedna strana mince s menom politická nezrelosť

Len si netreba hneď myslieť, že za všetko môže Matovič. Igor je len jedna strana mince s menom politická nezrelosť. Môžeme chvíľu fabulovať o jej druhej strane aj s rizikom drobných nepresností.

Spomeňme si ako vynaliezavý Igor prišiel so skvelým projektom reklamných novín do domácností a stal sa boháčom. Keby bol ostal pri tom, bol by ostal v učebniciach marketingu ako príklad úspešného manažéra. Lenže postihla ho slovenská nemoc driapať sa až tam, kde nemá tušenia o chode vecí.

Zaiste ho povzbudila skratka k magisterskému titulu, nuž, prečo nie skratkou aj do politiky?

Kde žiješ, človeče? Slovensko je zamorené skratkami, prečo teda nie? Skrátka – skratka: žiadna strana, žiadny program, žiadne štruktúry ani pouličný zber podpisov.

Igor, duchom konzervatívec, si našiel liberála Riša, tušiac, že obaja sú dvomi stranami tej istej mince a nemýlil sa. Skratka sa našla, liberáli sa pomkli a na kandidátke do parlamentu uvoľnili štyri miesta nečitateľným konzervatívcom.

Nuž, medzi bratmi, koľko stojí bizarné súručenstvo liberála a konzervatívca? O tom by vedeli niečo povedať stranícki účtovníci. Ak sa, prirodzene, neúčtuje po ficovsky, teda vlastnou hlavou. Alebo ak nezhoreli dokumenty u starej mamy na povale.

Nápad so štyrmi miestami na chvoste liberálnej kandidátky možno vyzeral skvelo, ale iba do volebnej noci. Liberál Rišo, v tom čase politický učeň, nedocenil silu novín do každej domácnosti. Za nevedomosť a špekuláciu tvrdo zaplatil. Volebná noc mu priniesla politickú maturitu, keď štyria mušketieri precválali vpred a vyhodili zo sedla poctivých straníkov.

A to nie je všetko. Semiačko antisystému už bolo v parlamentnej pôde. Nie je príjemné babrať sa v Rišových brečkách na jeho politickej ceste. Ani hľadať hrdinstvá v Igorových psychotických nekoncepčných útokoch na skutočných ficozločincov. Keby to boli zrelí politici, nesypali by dôveru ubitých voličov na smetisko.

A keby sme boli zrelými voličmi, nevolili by sme každého, kto vykukne z kadibúdky a sľúbi voličovi to, čo mu rodičia celé detstvo zakazovali. Alebo modré zo siedmeho neba.

Slovenské "kutilstvo" a neustály nedostatok v nás vypestoval pocit, že ak vieme pravopis, vymeniť žiarovku a sľubovať, vieme robiť aj politiku. Nevieme.