Islamisti a boľševici

Nenaďabil som na nijakú zmienku o tom, akými hodnotami sa mieni rozvíjať Islamský štát na obsadenom území keď postaví vládu podľa svojich predstáv. Zdá sa, že nie je to nič lákavé, inak by obyčajní občania neutekali v státisícoch ďaleko od hrobov svojich predkov, svojich domovov, svojej práce, zdrojov svojej kultúry.

Tí, ktorí idú opačným smerom a pridávajú sa k bojovníkom za nejasné ciele si hlbšie otázky asi nekladú. Asi im zatiaľ stačí agenda IS číslo jedna a tou je zabíjanie inak zmýšľajúcich. Zaznievajú rôzne prirovnania k stredoveku a v tejto súvislosti autori vyhľadávajú v islame rôzne zmienky o násilí, ktoré by potvrdili ich odhalenia o koreňoch vražednej nenávisti.

Bezuzdné vyvádzanie islamistov mi veľmi pripomína vyvádzanie boľševikov na začiatku minulého storočia v Rusku. Medzi boľševikmi a islamistami je priveľa paralel na to aby boli prehliadnuteľné. Aj ruskí boľševici pomerne jednoducho rozvrátili cársku moc, pretože ona sama pripravila na to predpoklady. Moci sa chytili s použitím neslýchaného teroru, ktorý postupne vyhnal z krajiny tri až päť miliónov občanov. Základom pre bezuzdné vraždenie bola ideológia jedinej a neoddiskutovateľnej „pravdy“ o beztriednej spoločnosti. V skutočnosti vybudovali stavovskú spoločnosť kde ideologický stav neobmedzene vládol stavu pracovných výkonov. Nepredpokladám iné zámery ani u islamistov. Boľševikov nezaujímala „robotnícka trieda“ ako sociálna skupina, vystačili si s politickou a ideologickou manipuláciou samotného pojmu.  Ani u islamistov nepredpokladám úprimný záujem o uplatnenie pozitívnych náboženských odkazov. Leninove, Dzeržinského, Trockého, Stalinove, príkazy na „likvidáciu nepriateľov“ sú desivé aj po mnohých rokoch. Nebola to žiadna šárija ani stredovek. Bola to Leninova ideológia, ktorú jej autor dokonca aj nazval Červeným terorom.

Boľševici napokon vybudovali štát postavený na násilí aké moderný svet dovtedy nepoznal a jeho konzekvencie sa tu a tam ozývajú dodnes.

No a prečo táto paralela? Možno preto, že zdroje túžby po vražednej moci s ochotou viazať slučky či odrezávať hlavy nie sú nevyhnutne v starých či nových spisoch o ideálnej spoločnosti. Najskôr budú v chorých mysliach vodcov, ktorí sa niekomu zdajú ako zdraví, dokonca aj spravodliví... A v prílišnom váhaní tých, ktorí im v tom mohli zabrániť kým bol na to čas.

Peter Juščák