Jánošíkovské metódy sú odsúdené na neúspech

Konštatovanie premiéra Fica, že máme množstvo starostí s vlastnou rómskou komunitou a prijímanie utečencov podľa európskych predstáv našu situáciu len sproblematizuje je zaujímavým svedectvom o našom postoji samých k sebe. Pri troche irónie by sa dalo povedať, že oplatí sa pestovať drobnú neresť, ktorá stiahne na seba nepríjemné výčitky, aby oveľa väčšie karhania nás podľa možností obišli... Keď však iróniu opustíme, musíme neveselo konštatovať, že do veľkých výziev sa nepúšťame radi. O to radšej ich obchádzame v nádeji, že sa to nejako vyrieši samo od seba.

Silácke reči o nepristúpení k utečeneckým kvótam znejú doma ľúbivo a jánošíkovsky - ukážeme my tým pánom v Bruseli, ako vieme buchnúť po stole, ako sa my nedáme! Tento truc nás však príde draho, lebo jánošíkovská filozofia je vhodná nanajvýš do folklóru, rozhodne nie do európskej politiky. Pritom máme mnoho dôvodov solidarizovať sa so spoločnou európskou politikou, vymenúvať ich je zbytočné. Keď sme však pri jánošíkovskom búchaní do stola, to by sa žiadalo skôr doma, napríklad pri riešení rómskej problematiky. Čo buch, to námet, čo buch to nápad, čo buch, to malý úspech. Lenže ono búchanie sa spravidla používa pri odmietaní, málokedy pri hľadaní riešení. Preto naša jánošíkovská metóda je odsúdená na neúspech aj doma. Veď najviac viditeľné  „riešenia“ sú škandalózne policajné zásahy v osadách, schvaľované potichu aj majoritou, lebo vzájomné spolunažívanie  je čím ďalej, tým viac problematické. A nebude to inak, kým sa jánošíkovský prístup k okrajovým spoločenstvám nezmení na aktívny a pozitívny. Paradoxné je, že dnes už každý vie, ktoré riešenia sú efektívne, aby si celé generácie detí nezvykali na to, že obživu nosí poštár, nie otec na výplatnej páske. Len nie a nie k nim pristúpiť. Lebo nie je to populárne, ani jednoduché, ani predvolebné. Situácia v rómskych osadách raz tak či tak donúti niektorú vládu aby sa chopila riešenia ich situácie, ktorá sa problematizuje každým dňom jej ignorácie. Potom sa zaiste obrátime k Bruselu s naliehavou žiadosťou... k tomu istému Bruselu, ku ktorému sme sa dnes s podporou časti zaslepeného voličstva obrátili chrbtom.

P.S. Niekoľko spisovateliek pre deti z Obce spisovateľov Slovenska prejavilo záujem pracovať s rómskymi deťmi. Projekt neprešiel, ideme ďalej.

Peter Juščák