Jonášove obavy

„Uplynulo dvadsať rokov od vymanenia sedliakov a čo vidíme? Aký pokrok nastal po tak dlhom čase? V každej obci sa nachádzajú dvaja traja boháči, obyčajne skrbci a úžerníci. Chalúpky letia ľuďom na hlavu, role neobrobené, sady spustnuté, tam len matička príroda hospodári bez prekážky. Deti sa v lete váľajú po ulici, v zime po peci. Do školy nejdú, rastú ako nerozumné zvieratká. Kto videl dávnych poddaných a vidí teraz slobodných občanov, iného rozdielu u mnohých nezbadá ako lenivosť a pijanstvo...“  napísal o slovenských sedliakoch po zrušení poddanstva Jonáš Záborský. Aj on možno podľahol viere, že už samotné oslobodenie spod jarma hociktorej neslobody automaticky skvalitňuje nielen človeka, ale aj vzťahy v ktorých žije. Aké bolo jeho sklamanie, keď na svojich životných cestách videl pravý opak postoja k získanej slobode; neúctu k vlastnému bytiu, rodine, národu, kultúre.

Sto štyridsať jeden rokov po zrušení poddanstva padol v našich krajinách aj jeho novodobý variant, komunizmus. Ťažko si predstaviť, ako by prežíval nervný kritik Záborský dnešnú slovenskú realitu zbavenú niekdajších problémov národného prežitia. Dnešnú realitu slávnych, ktorí sa preslávili tým, že ich ktosi takto označil v presvedčení, že slávny je ten o kom sa neustále niečo hovorí a je jedno čo. Realitu národniarov ktorí síce na národnom majetku neuveriteľne zbohatli, zato na národné divadlo, balet, národný román, národnú operu neprispeli ani korunu, ani cent.  Alebo aj realitu jeho kňazského povolania, ktoré si privlastnili nedoučení moderátori a zasvätene vykladajú život aj svet z rozhlasových a televíznych kazateľníc, spoliehajúc sa na vlastnú slinu. A čo realita národného pokladu zašantročeného v hlbinách pochybných spolkov, tú radšej ani nespomínam aby sa nejakým nedopatrením neprebudili sitnianski rytieri a nezačali čistiť tento Augiášov chliev.

O niekoľko dní (3. 2.) náš Jonáš oslávi dvojsté výročie narodenia. Svoj život zasvätil zápasu s nevedomosťou, hlúposťou, bezcitnosťou, lenivosťou, spupnosťou... aby napokon svojimi súpútnikmi ostal nepochopený. Prirodzene, veď klasický modernista (podľa Albína Bagina) Jonáš Záborský je viac dnešný ako včerajší. Na rozdiel od mnohých, mnohých dnešných.

Peter Juščák