Kiara Lubichová - cesta z dezilúzií

Ťažká doba rodí veľkých ľudí. Napríklad vojna, alebo doba, ktorá prichádza po nej. Viera, že povojnový svet bude lepší formovala najmä tých, ktorí v tej vojne nezlyhali. Ale v rozorvanej vojnovej dobe boli aj takí, ktorí túto vieru šírili ďalej  a najmä – ňou žili. Nezastavili sa keď sa spoločnosť dostala do blahobytu, pretože pochopili, že aj blahobyt má svoju odvrátenú tvár. Kiara Lubichová verila v potrebu dobra v čase vojny aj po nej, v Taliansku a v celom svete. Táto myšlienka zrodená v čase veľkej kataklizmy žila a putovala po krajinách sveta.

Pre mňa je ohromujúci celosvetový záber bezpočetných miest, kde sa usadila jej myšlienka viery v dobro, lásku, porozumenie. A tiež skutočnosť, že prekonala aj hranice vierovyznaní. To svedčí o ohromujúcom nadhľade nad všetky malichernosti sveta, nech sa tvária akokoľvek dôležito.

Videl som filmy s jej prednáškami na významných svetových univerzitách. Mal som česť stretnúť sa s ňou osobne. Bol som prekvapený keď som zbadal malú a útlu ženu. No jej stisk ruky a pohľad do očí svedčili o veľkej duchovnej sile. Mala v tvári zapísané čo dokáže zapísať len spôsob myslenia a konania – nekonečnú dobrotu, ale aj dôraz a odhodlanie. Pýtal som sa jej práve na ten zdroj jej vnútornej sily, keď my toľkokrát podliehame dezilúzii a skepse. Hovorila o sile viery v Boha a konaní dobra tam, kde to ľudia potrebujú. V ten deň sme spolu nahrali jej odkaz poslucháčom slovenského rozhlasu.

Odvtedy prešlo zo desať rokov. Kiara už nie je medzi nami, no nie je minulosťou, naopak. Tu musím poznamenať, že dnes sa v našej spoločnosti často cítim ako v povojnovom čase. V čase dezilúzií, zmarených hodnôt, skepsy a malovernosti. Práve pre túto očividnú dezilúziu som pevne presvedčený, že Kiara nie je minulosťou, naopak, jej príbeh a odkaz je našou budúcnosťou. Táto miestnosť, plná Vás, mladých ľudí s energiou a odhodlaním niečo pre tento svet urobiť je veľkým svedectvom. Svedčí o tom, Kiara je tu, jej myšlienky lásky a porozumenia žijú a som veľmi rád, že stojím pred Vami, jej pokračovateľmi. Ďakujem Vám.

Peter Juščák

Príhovor na stretnutí členov hnutia Focolare v Prešove

2012