Knihy plné myšlienok, alebo aj nie

Prv, než som sa vybral na sever Nórska, siahol som po kontroverznom nobelistovi Hamsunovi, presnejšie, prečítal som jeho Požehnanie zeme. Takto vybavení sme sa dostali do Sulitjelmy, na miesto jeho románového príbehu. Severské pustatiny odhaľujú svoju ľudskú tvár až s poznaním príbehov dávnych osadníkov. Odkrývajú cestovateľovi stopy po nadšení zo slobody, vášnivých vzťahov, zápasov s drsnou prírodou. Zrazu sa zdá, akoby románové postavy iba zašli za útes, na chvíľu odišli k jazeru za svojou prácou, alebo sa stratili v hmlách nad fjordom. Príbehy v nórskych roklinách aj na veterných planinách už sú neodmysliteľnou súčasťou tamojšieho sveta, dávajú bizarnej krajine entý rozmer a my máme šťastie, že sme prečítali aspoň jednu Hamsunovu knihu.

Podobných sprievodcov majú aj iné literatúry. Deledová nás uvedie do dávnejšej reality Sardínie do takej miery, že putovanie po sardínskych horských osadách ukáže cestujúcim celkom inú krajinu, ako by sa zdala na prvý pohľad. V jej stopách tak trocha pokračuje Michela Murgia, hoci v jej Accabadore je cítiť viac ducha Sardínie, než tamojšieho časopriestoru. Obidve autorky nezmazateľne oživili svoju krajinu a s ich knihami v kufri je putovanie opäť veľkým dobrodružstvom.

Mohli by sme pokračovať ďalej, z každej krajiny vybrať nejakú knihu, našťastie nie je o ne núdza. Treba len siahnuť po takej, ktorá dotvára jej ducha, pramení z jej tradícií, z ľudí a ich príbehov, banálnych i dramatických, popisuje ich i zápasí s nimi, polemizuje aj chváli, kritizuje aj hľadá ďalej. Bez týchto autorov a ich hrdinov by sme mali oveľa prázdnejší svet a mnohé zvláštne krajiny by stratili svojho hlboko vrasteného genia loci.

kniha samotná nie je posvätným dielom, a čím ďalej, tým menej je zárukou, že  je nositeľom hodnotných myšlienok či príbehov. Stredný prúd sa prevalil aj cez knižnú kultúru, stal sa predstaviteľom masovosti.  Z nej odvodil presvedčenie, že ide o nepopierateľnú literárnu kvalitu. Prirodzene, skutočnej literatúre stredný prúd ublížiť nemôže. Môže iba sťažiť hľadanie kvalitnej literatúry v záplave predháňajúcich sa diel s obchodne úspešnými témami. Škoda, že kníhkupci podľahli tomuto tlaku a mnohí z nich dobrovoľne vystúpili z reťazca šíriteľov kultúry.

Našim nekomerčným autorom sa priťažilo odhliadnuc od toho, že ľahko im nebolo ani predtým. Tak aspoň ich môže tešiť nádej, že ak raz niekto bude pátrať čo sme zač kúpi si jeho knihu a bude putovať po Slovensku s potešením ako sa mu dobre komunikuje s duchom našej zeme.