Knihy plné myšlienok, alebo aj nie

Prv, než som sa vybral na sever Nórska, siahol som po kontroverznom nobelistovi Hamsunovi, presnejšie, prečítal som si jeho Požehnanie zeme. Takto vybavení sme sa dostali do Sulitjelmy, na miesto jeho románového príbehu. Polárne pustatiny nesklamali, poodhalili svoju ľudskú tvár vďaka príbehom dávnych osadníkov. Práve ony odkrývajú cestovateľovi stopy po nadšení zo slobody, vášnivých vzťahoch, zápasoch s drsnou prírodou. Chvíľami sa zdá, akoby románové postavy iba zašli za útes, odskočili k jazeru za svojou prácou, alebo sa stratili v hmlách nad fjordom.

Podobných sprievodcov majú aj iné literatúry. Deledová nás uvedie do dávnejšej reality Sardínie do takej miery, že putovanie po sardínskych horských osadách ukáže cestujúcim celkom inú krajinu, ako by sa zdala na prvý pohľad. V jej stopách tak trocha pokračuje Michela Murgia, hoci v jej Accabadore je cítiť viac ducha Sardínie, než tamojšieho časopriestoru.

Mohli by sme pokračovať ďalej a z každej krajiny vybrať nejakú knihu o jej genioch loci. Treba len siahnuť po takej, ktorá dotvára jej ducha, pramení z jej tradícií, z ľudí a ich príbehov, banálnych i dramatických, popisuje ich i zápasí s nimi, polemizuje aj chváli, kritizuje a hľadá ďalej. Bez týchto autorov a ich hrdinov by sme mali oveľa prázdnejší svet a mnohé zvláštne krajiny by stratili svojho hlboko vrasteného ducha miesta.

Kniha samotná je len obalom, nie posvätným dielom a ako plynie čas, je stále menšou zárukou, že  je aj nositeľkou hodnotných myšlienok. Všadeprítomný stredný prúd sa prevalil nielen cez rádiá a televízie, neobišiel ani knižnú kultúru a stal sa predstaviteľom masovosti.  Predstavitelia priemeru z toho pohotovo  vyvodili presvedčenie, že masovosť rovná sa nepopierateľná kvalita, aj  literárna.

Prirodzene, skutočnej literatúre stredný prúd ublížiť nemôže. Môže iba sťažiť hľadanie kvalitnej literatúry v záplave predháňajúcich sa komerčných diel. Škoda, že kníhkupci podľahli tomuto tlaku a mnohí z nich dobrovoľne vystúpili z reťazca šíriteľov kultúry a stali z nich podávači tovaru. Tým činom sa našim nekomerčným priťažilo a to odhliadnuc od toho, že ľahko im nebolo ani predtým.

Nuž, nekomerční autori majú aspoň nádej. Ak ich už vyhľadáva len  neveľa domácich čitateľov, môžu sa spoľahnúť na to, že raz niekto bude putovať po Slovensku práve s ich knihou v ruke. Možno v našich pustatinách objaví niečo, čo my zatiaľ nevedomky obchádzame.

Peter Juščák