Konečne užitočná kniha

Naivne som si pomyslel - konečne kniha, ktorá prebudila aj strašidlá v mojej pivnici. Paskudy strašidelné, posledné roky sa povaľovali len tak, doslova zaháľali, úplne podľahli mediálnej skepse že na svete už nič tajomného ani záhadného nieto, preto niet ani dôvod na výkon ich štandardného poslania – povedané laicky – na strašenie. Nanajvýš ešte tak v  prudkých víchroch si sem tam pozavýjali, tu a tam zhodili tehlu z komína, inak nič nepohlo ich strašiackym svedomím. Nerešpektovali už ani zakázané čísla, kašlali na nebezpečné dátumy, na zjavenia už nechodili húkať, celkove zmľandraveli, a v pivnici zahnívali ako v tévé realite.   

Dom som kúpil prirodzene aj s nimi, preto som ich sprvu iniciatívne poháňal do práce na ktorú boli stvorení. Kropil som ich svätenou vodou riedenou borovičkou, žehnal zlomeným krížom, šteklil ich brkom namočeným do polnočnej prasačej krvi, púšťal som na ne čierno-bielu mačku, a oni nič. Plazili sa po zemi, zaliezali do škár, niekedy sa premenili na hmlu a stratili sa medzi tehlami.

Raz som som na nich vzal bič, – hahaha. Pokojne som mohol umývať riad. Nuž som im čítal zo zakázaných kníh, stále nič. Anglickí odborníci na život po živote a svätý grál plus domáce strašidlá mi odporučili prestať používať mikrovlnnú rúru a mobil. A navrhli mi povzbudiť ich nejakou tajomnou knihou.

A hľa, poruke bol Da Vinciho kód. Hodil som novučičkú knižku do pivnice, no strašiace potvory knihu oňuchávali a príliš sa im do nej nechcelo. Po týždni som potrhal listy na kúsky, na jednotlivé slová. Strašidlá nič. Vzal som si dovolenku a pásiky so slovami som s dôkladnosťou Brownovho mnícha rozkúskoval na jednotlivé písmenká. Písmenká som dobre zamiešal a vytriedil, á ku á, bé ku bé až do konca abecedy. Strašidlá ma celý čas pozorovali a hliveli ďalej. No len čo som vyšiel z tmavej diery, vrhli sa na kôpky písmen a žrali ich len tak pleslo. Zdalo sa, že konečne nastanú lepšie časy. V pivnici nastalo nebývalé hemženie a čulý strašidelný ruch. Zaiste niečo chystajú a do našej obce čoskoro budú prúdiť davy zvedavcov, ech, aká potecha.

Nevydržal som a nazrel do tmy. To čom videl asi nik neuverí, ale to nie je dôležité. Naše milé strašidlá totiž nestrovili rozdrobené písmenká.  V zahnívajúcom smrade bolo citeľne a čitateľne vidno akési pokračovania knihy, ktorú milé strašidlá žožrali rozdrobenú na jednotlivé písmená a vzápätí vypúšťali nestrávené zvyšky. Denne pribúdali nové a nové páchnuce slizké písmená meniace sa na slová, vety, listy a knihy, napospol čosi o da Vinciho kóde, o pravde a výmysloch, realite a nadrealite, čarodejníctvach a všelijakých strašidelnostiach. Moje milé strašidlá nakadili toľko odpornej literatúry o Kóde že knihy sa začali tisnúť z pivnice cez okienko von. Neostalo nič, len povedať dosť! Vzal som metlu a milé moje stašidlá lietali ako špinavé prádlo. Usadili sa v susednom dome a čo stvárajú tam, nevedno. Odporné zrecyklované knihy som rozdal, podal som si inzerát na nové, serióznejšie strašidlá.

Peter Juščák