…a nezabudni na labute

Prozaik Peter Juščák sa v najnovšom románe …a nezabudni na labute (Kalligram, Bratislava 2014) vracia do obdobia oslobodzovania nášho územia Sovietskou armádou.

Autor prezentoval knihu aj v Knižnici Jána Bocatia, Foto: Ivan Fleischer

ZAMLČANÉ DEJINY

Nová Juščákova próza nám približuje dlho zamlčiavané dejiny. Je príspevkom, ktorý z relatívne historického odstupu reflektuje a nasvecuje zločiny komunizmu.

Námet diela vychádza z jedného zo skutočných príbehov z už skôr publikovaného knižného dokumentu Odvlečení, ktorý sa rozhodol umelecky pretaviť do románovej podoby. Jednou z obetí takýchto nevysvetlených udaní bola žena majstra kolára z Kežmarku.

Autor citlivo rozvinul príbeh hlavnej postavy Ireny Kalaschovej, ktorý v románe rozšíril o príbehy ďalších žien, najmä karpatskonemeckého pôvodu. Napísal autentický románový dokument so snahou vyniesť prostredníctvom osudu konkrétnej bytosti na svetlo sveta reálne fakty a udalosti.

PEKLO GULAGU

Román je otrasným svedectvom o postupoch mocných v sovietskom koncentračnom tábore v ruskom Eľgene, ležiacom kdesi v Magadanskej oblasti. Je umeleckou výpoveďou, so snahou uchovať a vyniesť na svetlo sveta svedectvo o ženách, ktoré prešli peklom utlačovateľského zariadenia.

Juščákovo rozprávanie “je o to pôsobivejšie, že zlo je tu páchané predovšetkým na ženskej protagonistke a jej družkách”, napísal na prebal knihy literárny kritik Igor Hochel.

“Do rúk sa nám dostáva významná umelecká výpoveď, román, ktorý sa – dovolím si anticipovať – priradí k tým najdôležitejším v dejinách tohto žánru u nás. Platí to tým skôr, že chápadlá stalinizmu, ako ukazujú najnovšie udalosti na Ukrajine, majú dosah aj do našej prítomnosti.”

NAPĹŇANIE ĽUDSKOSTI

Autor zaobchádza s osobami a udalosťami s ambíciou hľadať a nachádzať umelecky hodnotnú a platnú výpoveď. Román operuje s reálnymi skutočnosťami, ale aj s legitímnym právom tvorcu na fiktívne dramatické opisy zo života žien ako “muklov”, tiež s právom na umeleckú fikciu, teda na prípadnú odchýlku od empiricky verifikovateľnej skutočnosti.

Absurdita strieda absurditu, bizarnosť bizarnosť. Mnohé z vylíčených faktov nečakane smerujú k naplneniu ľudskosti, prostredníctvom trpkosti, horkosti, tragiky.

Stavebné prvky textu autor premietol do oporných bodov, aby čitateľovi pomohol na ceste k pochopeniu tých významov, čo sú jednoznačné: šikanovanie je šikanovanie, bezprávie je bezprávie, vina je vina, trest je trest. Tie autor nehromadil ako náhodne zoradené fakty, ale usiloval sa ich štrukturovať tematicky a chronologicky tak, aby sa nevytratil zmysluplný kontext s nevšedným príbehom statočnej Ireny Kalaschovej, ale aj mnohých iných žien, čím vytvoril dobrú príležitosť na to, aby sa nezabudlo i nezabúdalo. Veď čo iné ako dobrá pamäť nás dokáže ochrániť pred opakovaním negatívnej skúsenosti?

TIBOR KOČÍK