Krívať na obe nohy

Ruský film o sovietskej invázii do Československa v roku 1968 je ťažko uveriteľnou skladbou lží a účelových klamstiev. Optika jeho tvorcov je dokonale sovietska a keby nebola nebezpečná, divák čo aj s priemernou pamäťou by sa dobre pobavil. Mňa však po zhliadnutí častí toho neuveriteľného diela zamrazilo.

Dosť dobre si pamätám na ten august. Zobudili nás lietadlá a potom plač žien na ulici. Kričali že bude vojna a tiahli s vozíkmi do obchodu s potravinami. My, pätnásťroční a veľmi zvedaví sme  bežali do centra mesta. Ulicami sa valili tanky na západ, desiatky, stovky, jeden za druhým, potom autá, transportéry, sivozelené, zlovestné, s namierenými zbraňami na nič netušiacich ľudí. Nad mestom nízko prelietavali lietadlá. Občania sa prizerali, aj sa krčili aj hrozili holými päsťami. Mali strach, aj neopísateľný hnev. Potom niekto hodil zápalnú fľašu a jedno auto začalo horieť uprostred križovatky. Naši vojaci čakali v kasárňach na pokyny. Pokyny neprichádzali, lebo celé vedenie krajiny deportovali do Moskvy...

Domov k nám pribehli bratovi kamoši. Vypýtali si starý nemecký samopal, ktorý bol schovaný pod plynovým sporákom. Povedali, že idú strašiť Rusov. Samopal, archeologický nález z jednej solivarskej pivnice bol celý hrdzavý, pohromade ho držala len čerstvá acetónová farba. Zdiaľky však vyzeral celkom funkčne a chlapcom sa to mohlo stať osudným. No a po rokoch sa mohli nechtiac dostať do aktuálneho ruského dokumentu o prešovskej kontrarevolučnej skupine, ktorá zaútočila na sovietske tanky nemeckými zbraňami. Nevedno, kde v tom čase zapracoval triezvy rozum a z chlapcov sa nestali ani hrdinovia, ani zbytočné obete sovietskej invázie. Tak sa ani nedostali do filmu o kontrarevolúcii.

Ďalšie dni boli už venované diskusiám s vojakmi. Z tankov vyliezali ustráchaní chlapci, niekedy boli hladní a smädní. Ale zato pripravení strieľať, aj o hlade  a smäde. Takto boli nastavení sovietskou vojnovou mašinériou a v niektorým mestách aj strieľali. Napríklad v neďalekých Košiciach. Napriek tomu u občanov prevládla snaha vysvetľovať. Vysvetľovali vojakom, že nik na nich nečaká so zbraňami – o našom nemeckom samopale nemali ani potuchy, aj sa napokon stratil vo víre doby a možno v zberných surovinách. Vysvetľovali im o československej reformáciu socializmu, ktorá získa ľudskú tvár.

A pozrime sa, prešli roky všetko je inak. Súčasná ruská predstava o invázii sa spojila s temnotou totality šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. K tomu ticho rehabilitujú Stalina a zlikvidovali múzeum Gulagu v Perme. Sochy Lenina stále kraľujú ruským námestiam. Človek žasne, čo všetko sa hodí na udržanie krívajúcej moci.

Peter Juščák