Kto rozdeľuje nešťastné Slovensko?

Z kúta, kde zvykli kľačať neposlušní žiaci, sa občas ozvú obvinenia z rozdeľovania Slovenska, predtým prezidenta Kováča, teraz aj prezidenta Kisku. Z rozdeľovania sa už stala mantra, ktorou nedotkliví majitelia pravdy flajstrujú oponentov. Nebývajú však dôslední a nemenujú v čom kritici delia spoločnosť a na aké hodnotové diely.

Uznajme, že rozdeliť vyspelú, vzdelanú, hodnotovo pevnú spoločnosť nie je také jednoduché. Zato naša spoločnosť je rozdelená už dávnejšie a vždy ide o spor medzi príslušníkmi súdobej moci a jej kritikmi. Masarykovo úsilie o demokraciu (demokrace, toť diskuse) narážalo  na nedostatok demokratov. Nasledujúce režimy, ktoré sa prevalili cez našu krajinu, vytlačili diskusiu spolu aj s Masarykom mimo zákon a do zabudnutia. Všetci majitelia rôznych právd, či už to bol Tiso, Gottwald, alebo Husák, každý mal svoju liečivú a jedinú pravdu, z ktorej sa napokon vykľul rovnako prudký jed. Všetci diktátori sa vznášali na vlne poslušných davov, kým kritici s pokusmi o diskusiu  tvrdli vo väzniciach, alebo boli trpení na okraji spoločnosti.

Spor príslušníkov nekorektnej moci s jej kritikmi je večný a prechádza cez všetky ideológie. Prechádza z režimu do režimu, pretože príslušní zvrátenej moci sú večne živí. Pohodlne sa zahniezdia v každom režime a obrnia sa ako vojsko na cudzom území. Obrnia sa neomylnou stranou, gardou, štátnou bezpečnosťou, siskou, poslušnou políciou. Vedia, že za mlčanie a lojalitu nasledujú výhody, alebo aspoň pokoj v zamestnaní.

Čím je moc krutejšia, tým viac má svojich prívržencov  a tým menej má otvorených kritikov. Ľahko prenosný vzorec – lojalita za pohodu - sa pri ponovembrovom nedostatku demokratov opäť rýchlo naplnil svojim historickým poslaním. Dediči komunizmu si navliekli lojalitu k Mečiarovi a po vysušení zdrojom jeho moci sa vrhli do výmenného obchodu s Ficom. Mocnári, kde „víťaz berie všetko“ (Mečiar) nemajú radi diskusiu, lebo svoju vieru považujú za neomylnú a diskutérov za nepriateľov, ktorí im chcú vziať ich sväté právo vládnuť, či rovno robiť prevrat.

Kto teda rozdeľuje Slovensko? Nuž, rozdeľuje ho čiara nevzdelania, nezodpovednosti a pýchy v duchu „vyhraj voľby a môžeš všetko“ (Paška). Takže prezidenti, ani Kováč, ani Kiska nerozdeľovali spoločnosť. Iba nejakým činom pripomenuli, čo za skazu sa skrýva za čiarou diskusie, tolerancie a politickej zodpovednosti.

Peter Juščák