Meňavky a milovníci palca

Politikom sa svojim chaotickým politikárčením celkom dobre podarilo vtiahnuť občanov do svojich hier a to aj tých, ktorých znechutenie povedie širokým oblúkom okolo volebných miestností. Nuž čo, väčšina politických strán bez škrupúľ porušila zákon o voľbách a s politickou kampaňou začala už na jar, div že nie rok pred voľbami. Možno by sa takáto sebapropagácia dala prehltnúť ako nevyhnutná banalita. Lenže ukazuje sa stará pravda, že kto poruší reglement raz, poruší ho aj druhý, aj tretí raz... stále.

Poďme však k nárekom nad pokračovaním vlády jednej strany, prípadne nad rozbitou takzvanou pravicou. Nuž, pravica veru nie je rozbitá, ona totiž vôbec nie je. Skupiny, ktoré si tak hovoria sa trieštia vo svojich politických i personálnych zoskupeniach, trieštia sa aj v často komických vyhláseniach a zámeroch. Tieto meňavky pričasto menia vlastné ciele a napredujú v nekonečnom delení samých seba. Presviedčajú nás, že hlavný prúd vývoja smeruje k stopäťdesiatim stranám v stopäťdesiatčlennom parlamente... Deň, keď sa to stane, bude konečným zavŕšením moderného slovenského politického úsilia. Až po tomto husárskom kúsku strany získajú „neoceniteľné skúsenosti“ a začnú fungovať efektívne.

Zatiaľ máme o lunapark postarané. Tu jedna ne-strana ide bojovať so zlodejinou a pritom na svoj bilbord neváha ukradnúť námet karikaturistovi a ešte sa prieť o jeho pôvod. Iná sa honosí národnými hodnotami ale prínos hociktorého protagonistu z jej minulosti sa podobá skôr na národnú púšť. Zúrodniť skazu, čo po nich zostala, vrátane všetkých duševných emisií budú musieť vykonať, ako vždy, večne nespokojní „neprajníci národa a nežičlivci“. Aj skupina principiálnych účtovníkov si nárokuje na miesto v parlamente, varujú pred hrozbou ďalšej Ficovej vlády, hoci nie tak dávno mu s opovrhnutím hodili k nohám ťažko vydobytú moc, čiže vládu. A tak ďalej a ďalej...

Nepopieram, všetci sme dedičia minulého režimu. A najmä zomknuté šíky disciplinovaných sledovateľov Palculienkinho palca. Oni si vykračujú cez komunizmus, mečiarizmus, ficizmus a po ňom si vyhliadnu ďalšiu autoritu s palcom. Inak nevedia.  Im je vlastný diktát, pretože prináša odmenu. Tí na druhej strane už o demokracii čo-to vedia. Zatiaľ došli k poznaniu, že každý občan si môže založiť vlastnú politickú stranu. A nemusí byť hneď tak nutne totalitná, ficovská...

Peter Juščák