Mesiac Autorského Čítania

Mesiac Autorského Čítania

Dává autorské čtení a kontakt se čtenářem Vašim textům nějakou novou kvalitu? Orientujete se třeba někdy při psaní podle reakcí publika?

Projekt MAČ je skvelým nápadom ako dostať literárnu tvorbu do priameho kontaktu s čitateľom. Nie som si však celkom istý, či verejné čítanie dáva textom novú kvalitu. Môže veľa ozrejmiť, dopovedať niečo o procese tvorby aj o autorových zámeroch a literárnych postupoch. Tieto informácie sa spravidla v diele nevyskytujú, preto stretnutie s čitateľmi môže mať nový rozmer, ktorý obohatí obe strany. Kvalita je v napísanom diele, vložil ju do neho samotný autor, a každé čítanie, či už verejné autorské, alebo tiché čitateľské začína budovať vzťah k dielu a preverovať jeho vloženú kvalitu. Tak ako sa chlieb stáva potravou až pri jeho konzumácii, aj kniha sa stáva umeleckým dielom po jeho čitateľskom prijatí, po splnení jeho umeleckého poslania. Preto sa domnievam, že hodnota literárneho diela spočíva v čitateľskom porozumení diela, po jeho prijatí. Inak povedané, o kvalitu diela sa delí autor s čitateľom. Takže verejné čítanie je zaujímavou skúškou toho ako dokáže text osloviť, akú čitateľskú pospolitosť. Na druhej strane, z tejto úvahy vyplýva aj zákonitosť, že každý text z plejády ponúk si svojho čitateľa môže nájsť a vytvoriť tak celú škálu rôznych stupňov kvalít. Ostáva teda otázka, na ktorú si musí dať odpoveď každý autor sám – komu adresuje svoje texty, s akým čitateľom chce nadviazať spojenie a akú kvalitu preferuje, aké kvalitné by malo byť jeho vzdialené spojenie s čitateľom. Čo sa týka samotnej tvorby pod vplyvom reakcií publika či prispôsobovaniu sa jeho vkusu, to môže byť rýchlou cestou z literatúry – opäť však treba poznamenať, že záleží na tom,  kto tvorí autorovo publikum.

Autorská čtení jsou čím dál tím populárnější. Čím si to vysvětlujete? Vypovídá to něco o zdejší literatuře a čtenářích?

Ak je autorské čítanie stále viac populárne, je to dobrá správa pre autorov aj pre literatúru. V takom prípade je naozaj treba ísť a postaviť sa pred obecenstvo a ukázať sa, presvedčiť obecenstvo, že autorov  text je nielen spisovateľským výtvorom, ale aj dôstojným partnerom pre čitateľa. Autor ktorý to na verejnom vystúpení dokáže, môže svojmu dielu vyrobiť o jeden rozmer viac, dokonca môže spoluvytvárať hoci aj nový estetický kánon na základe svojho diela. No ak je autor utiahnutý introvert, ostáva už len na samotnom texte, prípadne na kritikoch a recenzentoch, aby pre autora vybojovali pozornosť, ktorú iní možno získajú šikovným gestom na pódiu. Najzaujímavejšie literárne vystúpenia som zažil v Nemecku, tam to naozaj vystavuje o čitateľoch pozoruhodnú vizitku. Ak sa s čitateľským záujmom dopracujeme na ich úroveň, bude to povzbudivé aj pre našich autorov.

Paradoxně, i přes tuto popularitu, jsou prý literatura a spisovatelé ve společenské krizi. Souhlasíte? Co si pod krizí vlastně představit?

Kríza je snáď vo všeobecnej deformácii vkusu a v lunaparkizácii spoločenského i kultúrneho života. Široká ponuka pre trávenie voľného času je nabitá nielen kultúrnymi podujatiami, literatúrou, filmami, hudbou, športom, ale najmä filozofiou hedonizmu, užívania, radostí, pôžitku.  Túto zvláštnu úchylku potom médiá vyvažujú naoko vážnymi príbehmi, thrillermi, rozprávkami pre dospelých, magickými „odhaleniami“ a pseudotajomstvami všetkého druhu. Obecenstvo vystresované v práci a bezohľadnom prostredí sa chce odventilovať, pred ťažšími či premýšľavými témami dá prednosť nenáročným témam. Médiá to rýchlo pochopili a prispôsobili svoju ponuku tým najnižším nárokom a systematicky v tom pokračujú. Ak sa v takom prostredí  spisovateľ snaží osloviť čitateľa vychovaného na primitívnych televíznych seriáloch bude mať smolu. Bude mu chýbať ten kvalitný partner pri komunikácii s dielom. Je teda na spisovateľovi, či sa pridá k hlavnému prúdu, alebo pôjde proti nemu. Našťastie, máme tu nezmazateľné skúsenosti z literárnej a nielen literárnej histórie a tie hovoria jasnou rečou, ktorý z týchto postojov zanechal v kultúre hlbšiu stopu.

Lze vůbec nějak definovat společenské postavení a roli současné literatury?

Literatúra je, či už chceme, alebo nechceme, je základom ďalších umení, pretože literatúra má najbližšie k myšlienke, k príbehu. Krásne je to vidieť na filmoch – po krátkej chvíli sa dá identifikovať, ktorý film má románový podklad a ktorý nemá literárnu predlohu. Spoločenské postavenie literatúry klesá už niekoľko desaťročí a bude klesať aj ďalej. Je to spomínanou degradáciou spoločenského prostredia, presadzovaním priemernosti a  filozofie hedonizmu. Taktiež postupne zaniká hodnota vzdelania, vedenia, vlastníctva vedomostí, dokonca sa vedomosti a znalosti podprahovo posúvajú do polohy zbytočností, ktoré sa dajú vykryť hmotným bohatstvom, mocenským vplyvom, či zakúpeným vysokoškolským diplomom. Filozofia pôžitku, či životné snaženie bez osobného nasadenia, bez odriekania aj tu žne úspechy a jej výsledky sú už teraz viditeľné a sú čoraz žalostnejšie. Domnievam sa, že naozajstnú hodnotu budú tvoriť čím ďalej, tým viac tí osamotení, ale nekompromisní tvorcovia kvalitných diel. Všetkým, ktorí vzdorujú mediálnym lákadlám a vydali sa cestou odriekania a tej najosobnejšej, premýšľavej  tvorby držím palce.

Když odhlédneme od společenské role literatury — co literatura a psaní dává Vám osobně?

Pre mňa osobne bola štvorročná práca na románe ... a nezabudni na labute! skvelou skúsenosťou, na ktorú už nezabudnem. Mal som pripravené dlhoročné podklady, no práca v priestore ženských duší bola celkom objaviteľská. Do posledného okamihu som si nebol istý či som dokázal porozumieť ženským osudom, ich konaniu, ich túžbam a vášňam. Zdá sa,  že podstatné zámery sa vydarili a to ma napĺňa radosťou. Moje hrdinky, ženy zo sovietskych lágrov si to rozhodne zaslúžia.

Na festivalu se potkáte s ukrajinskými kolegy? Znáte ukrajinskou literaturu?  Znáte Ukrajinu?

Predpokladám, že sa stretnem aj s ukrajinskými kolegami, no ukrajinskú literatúru poznám skôr v jej klasickej podobe. K modernej ukrajinskej literatúre som sa nestačil dostať, takže to ma ešte len čaká. Už aj preto, že dnes je Ukrajina veľkou politickou témou a predpokladám, že súčasná literatúra by mohla dať odpovede na mnohé otázky, na ktoré je ťažko hľadať odpovede v každodenných správach.

Peter Juščák