Peter Juščák : … a nezabudni na labute!

Právo nazývať sa človekom tam má málokto. Len málokto tam má právo na niečo. Jediným nespochybniteľným právom je právo trpieť. Pykať za niečo za čo človek nemôže.

V Juščákovej knihe …a nezabudni na labute! Ide o smutný príbeh ženy poznačenej druhou svetovou vojnou a jej dôsledkami. Tie zapríčinili, že sa stala obeťou vtedajšej ideológie. Pripomína nám, že na minulosť nesmieme zabudnúť, pretože len pamäť nás ochráni pred jej opakovaním. Rozhodne nezabudla ani hlavná hrdinka románu Irena Kalaschová.

Na jar krátko pred skončením vojny ju neprávom zatknú a unesú sovietski vojaci pri oslobodzovaní Kežmarku. Napriek tomu, že bola tehotná, neodkladne je prevezená v dobytčom vagóne na Sibír. Rodina a jej dve malé deti si najprv myslia, že je na návšteve u svojej mamy. Po pár dňoch si uvedomia, že naozaj zmizla. Jej útrapy rastú už pri transporte keď predčasne porodí a dieťatko zomrie. Po príchode do zóny na polárnom kruhu stretáva ženy z celej strednej a východnej Európy, ktoré sú jej na deväť rokov rodinou.

Aj na konci sveta v strasti medzi ľuďmi vzniká láska. To, čo je pre nás prirodzené, je v Zóne pokrkvané a zneužité. Rodenie detí je „detským kombinátom.“ Deti sú matkám odnímané, pretože nie sú ich, ale „štátne“. Zistí to aj Irena, keď porodí syna, ktorého má s jedným z väzňov. Oči žien sa zúfalo upínajú na kŕdle labutí slobodne letiacich po oblohe. Sú pre nich symbolom slobody a nádeje.
Čo získa žena v gulagu na polárnom kruhu? Čo má spoločné s ostatnými ženami z tábora? Ako to bolo vlastne s Ireniným táborovým synom? Čo všetko je možné odpustiť za akýchkoľvek okolností? Aj to sa dozviete v neobyčajnom príbehu ženy, ktorý sa naozaj stal.

„Aj keď to v živote nemáte ľahké, nesmiete zabudnúť na labute.”

Autor: Miroslava Jančulová