Môj Boh miluje aj inovercov

S pobavením pozorujem, že aj francúzski spisovatelia ovenčení významnými cenami podľahli zle položenej otázke a poďme do podpisovania výzvy - rozhodli sa brániť slobodu slova. Kultivovane, nie však bez výčitky hodenej ponad múr druhej, moslimskej strane. Nuž, dnes je dosť v móde všeličo zachraňovať. Teritórium vhodné  pre široké zachraňovanie je dosť preplnené, preto  nie je také jednoduché vybrať si to pravé fluidum hodné ochrany, alebo priamo záchrany. Sloboda slova, podobne ako sloboda vierovyznania sú vďačné a najmä dostatočne široké priestory, kde sa dá so záchranou rôzneho druhu operovať až do úplného vyčerpania.

Všetko by bolo v poriadku, nebyť tej zle položenej otázky – sloboda slova versus náboženské cítenie. Takto postavená otázka naozaj nemá riešenie, pretože nie je možné nadradiť slobodu vyjadrovania nad slobodu náboženského cítenia, a naopak. Súdny človek poľahky pochopí, aká jemná hranica sa odpradávna vinie medzi týmito ťažko skúšanými základnými atribútmi slobody.

Ak môj Boh miluje len mňa, niečo s ním nie je v poriadku. Ak miluje aj neveriacich, dokonca aj inovercov, je to Veľký Boh. Taký Boh je naozaj stelesnením Univerzálneho Božstva. Ak ponecháme Bohu božské vlastnosti a nebudeme mu vnucovať naše ľudské, potom časom prídeme na to, že každý Boh má pred sebou úlohu milovať aj inovercov. Veď celkom laicky - čím sa líši dobrý inoverec od dobrého pravoverca?

Problémom však je, že medzi ľuďmi sa nikdy nesúťažilo v počte dobrých skutkov, ale  skôr v počte zabitých inovercov. A je jedno, že dnes sa neznižujeme triafať šípmi, ale napríklad rafinovanými článkami, kresbami, obyčajnými vtipmi, alebo obyčajnou všadeprítomnou manipuláciou s tým vedomím, že špinavú prácu dokončia na to určení.

Môj Boh miluje aj inovercov. Vlastne nemá inú možnosť ak chce ostať Bohom. Bráni nám podpaľovať mešity, kresťanské, židovské i ďalšie chrámy. Bráni nám šíriť posmech z cudzej úcty. Káže ctiť si každú úprimnú vieru a každú slobodu, vrátane slobody slova.

 A to ostatné je v nás. To ľudské, čo nás niekedy rozhorúči zle položenou otázkou.

Peter Juščák