Návrat Karla Kryla

Dvadsiate výročie smrti pesničkára Karla Kryla pripadlo práve na deň, keď ruské vojská celkom otvorene potrestali ukrajinskú opovážlivosť správať sa inak, ako sa očakávalo v Moskve. Naša tichá spomienka na umelca-bojovníka proti totalite a úžas nad prejavom mocenskej zvole v susednej krajine evokujú staré a vytvárajú nové konotácie oboch javov.

Tvorba Karla Kryla má svoje korene v represívnom režime, ktorý tvrdo postihol jeho rodinu. Sotva však mladý pesničkár napísal prvé texty, prišla okupácia Československa ako trest za to, že v krajine našli odvahu vidieť veci ekonomiky a politiky inak. Po okupácii už bolo bratstvo i priateľstvo so Sovietskym zväzom okované temnými významami, ktoré sa napriek ich temnote len málokto opovážil pripomenúť.

Pre Kryla to bol priestor na ďalšie poznávanie surovosti a bezohľadnosti moci a zároveň to bol čas na vznik jeho najsilnejších textov. Po prvej platni Bratříčku, nevzlykej celkom zákonite nasledovala emigrácia. Doma nám ostala Krylova hlboká kotva v podobe jeho neznesiteľne silných piesní. Ťali do živého a vytvorili predtuchu, že protestné piesne, milované i nenávidené, sú predurčené, aby sa k nám v časoch našich zlyhaní neustále vracali a nastavovali nám zrkadlo.

Básnik Kryl vo svojej poetickej drobnokresbe pochopil, že totalita a diktát sa rodí už na ulici, v úrade, v inštitúcii, v slabom človeku bez elementárnej odvahy. Kněz – ďábel, co mši slouží je jeden z jeho nesmrteľných veršov a stal sa nepísaným symbolom našej žalostnej ponovembrovej politiky. Stačí sa porozhliadať, koľko vznešených postov naokolo je vytrvalo obsadzovaných ľuďmi so spôsobmi, ktoré v Krylových piesňach patria k luze pod platanem, co radu moudrých věší.

Kněz – ďábel je v slovenskej spoločnosti opakovane prevteľovaný ako nesmrteľný klon toho istého zla, je beztrestný, obdivovaný, opakovane glorifikovaný. Priznajme však, že nie on je vinný za našu slepotu, ale všetci, ktorí nechcú vidieť, že náš kňaz, povedané s Krylom, z oprátky má štolu.

Udalosti na Ukrajine potvrdili, že uzurpátorská moc nepotrebuje ideológiu, pretože je ideológiou sama osebe. Slovenská mľandravá reakcia na porušenie medzinárodných princípov vystavila vizitku o vlastných princípoch. Karel Kryl sa vracia.

štvrtok 6. 3. 2014 18:41 | Peter Juščák