Nenašiel sa nik, kto by sa zastal ukrajinskej matky a štvorročného chlapca

Ako školák som čítal príbeh Fraňa Kráľa keď pracoval na stavbe v nacistickom Nemecku. Okolo neho prebehol chlapec na bicykli a keď z neho spadol, budúci spisovateľ mu pomáhal na nohy. Chlapec pomoc prijal, potom zbadal treťotriedneho cudzinca, zlostne sa mu vytrhol, aj si odpľul, akoby jeho pomoc bola hadím jedom.

Prešlo veľa rokov a niečo sa opakuje. Miesto stavby letiska je tu košický supermarket, miesto spisovateľa ukrajinský predškolák Beňo. Beňo má draka. Drak nie je nijako osamotený, má ich viac, dalo by sa povedať, že je  ich dosť, možno až priveľa. Ktovie prečo malý utečenec si obľúbil práve drakov, dinosaurov a podobné príšerky. Od  vreckových mláďat po dospelých  jedincov, ktoré zaujmú jednu detskú náruč. Mama lekárka denno-denne pomáha našincom na poliklinike, so svojou dobrosrdečnosťou a mäkkou intonáciou si rýchlo získala priazeň pacientov, aj susedov v dome. Beňo sa v škôlke  naučil pekne po slovensky a šupinatú potvoru z rúk nepúšťa, akoby ho mala zabávať aj chrániť. Beňo sa chcel so svojim  dinosaurom pochváliť. V supermarkete si vyhliadol kočík s mladším kolegom a predviedol mu mýtické dinosaurie scénky, let, pád, kotrmelce. Dieťa v kočíku sa smialo a zabávalo. Lenže prirútil sa otec a zvrieskol na majiteľa príšerky. Beňo stŕpol. Niektoré traumatické zvuky si priniesol z domu – dunenie zbraní, zvuk sirén, krik, plač...  Jeho mama dávnejšie potvrdila, čo všetko mu zostalo v duši ako zlý sen.  Mierumilovné Košice s otvorenou náručou v tom okamihu dostali ranu. Otec dieťaťa vykričal všetky oplzlosti, ktoré mu slina priniesla na jazyk. V celej predajni sa nenašiel nik, kto by sa zastal matky a štvorročného chlapca, mužov  amok neveštil nič dobré, nuž, kto by chcel do konfliktu vstúpiť. Medzi plnými regálmi s tovarom ožila potláčaná zlosť a vyplavila najodpornejšie nadávky, na Beňa, na jeho matku, na utečencov, na Ukrajinu.

Plachého Beňa poznám vyše roka a trvalo než sme sa zblížili. Teraz sa hanbím, rád by som jemu i jeho matke niečo vysvetlil, ale ťažko sa hľadajú slová. Dýcha na nás najväčší konflikt od skončenia druhej svetovej vojny a z rôznych strán počúvame kritiku aj nadávky obetiam. Dokonca aj deťom, ktorých v civilizovanom svete chráni elementárna ľudská slušnosť.

V to popoludnie mi Beňo s dôverou ukazuje dráčika. Dvihnem útle chlapčiatko zo zeme, už  sa nedurdí ani neodtíska. Vtedy som si  spomenul na príbeh Fraňa Kráľa z čítanky na základnej škole. Toľké roky! Človek  by povedal, že časom múdrieme, ale nie vždy sa to podarí. Beňova mama sa usmieva, verí, že bude dobre.  

Peter Juščák

SME 15.7.2024