Nenávisť pokročila o krok ďalej

Barbarský útok na redakciu Charlie Hebdo nebolo náhlym a nečakaným cunami. Naopak. Tých predzvestí nebolo málo – vyhrážky, výtržnosti, vypaľovanie obchodov, áut, jedným slovom konflikt medzi prisťahovalcami a domácimi nepríjemným spôsobom pokročil o ďalší schodík.

Je úplne jedno, či sa útočníci narodili vo Francúzsku, alebo sa tam prisťahovali v dospelom veku. Podstatné je, že francúzske reálie nie sú pre nich znakom domova, naopak, sú pre nich zdrojom fatálnej nenávisti.

Ak hovoríme o reáliách, potom to nie sú len karikatúry posvätných postáv z rôznych náboženstiev. Realitou je predovšetkým štedrá sociálna pomoc, sociálne príspevky pre mnohopočetné rodiny, možnosť vzdelania, vierovyznania a široká paleta práv, o akých sa prisťahovalcom ani nesnívalo.

Často kladenou otázkou je, prečo mnohí prisťahovalci prijali tak málo z kultúry hostiteľskej spoločnosti. Naopak, zaistení jej blahobytom a mäkkým režimom si trúfajú na čoraz brutálnejšie útoky proti krajine, ktorú nedokážu považovať za svoju ani v tretej generácii.

Kde sa stala chyba? V neschopnosti príchodzích pochopiť nevyhnutnosť prispôsobenia? Alebo je chyba v hostiteľskej krajine, ktorá spolu s prijímaním cudzincov má automaticky rátať s úbytkom časti svojej identity?

Domnievam sa, že prijímajúca krajina dobrovoľne podstupuje všemožné riziká z prílevu predstaviteľov rôznych kultúr. Za tieto riziká si zaslúži zvýšenú občiansku lojalitu a, povedzme, že aj trocha vďačnosti od využívateľov jej demokratického prostredia.

Namiesto lojality vidíme v západných krajinách jej pravý opak - neznášanlivosť, nenávisť, v lepšom prípade odmeranosť či neprekonateľnú mlčanlivú nevšímavosť. Prečo je to tak? Bolo by priodvážne tvrdiť, že existuje na to odpoveď. Možnože dar slobody bol prisťahovalcom podaný nesprávnym spôsobom, možno bol iba výplodom úradov a cudzinci nikdy nepocítili ozajstné ľudské prijatie. Neviem však, či to môže byť dostatočný dôvod na zrod fatálnej nenávisti, ktorá presahuje už niekoľko generácií. Odpoveď nepoznám.

Isté je, že po Troch kráľoch sa stal masaker, pre ktorý niet ospravedlnenia. Latku nenávisti posunul o stupeň vyššie. Odteraz sa bude žiť ťažšie – všetkým. Tým, ktorí nezištne poskytli svoju krajinu ľuďom v núdzi, i tým, ktorí tú pomoc prijali.