Nie je škola ako škola

Cirkevné gymnázium v Žiline nedávno poskytlo svoje priestory extrémistom a vyznávačom Jozefa Tisa, aby oslávili osemdesiatiny vyhlásenia slovenskej autonómie. To, že sa tam spievala pieseň gardistických vrahov Rež a rúbaj do krve a kričalo Tisovo arogantné posolstvo, Verní sebe, svorne napred, nijako neprekvapuje.  Ústav dejín kresťanstva, známy svojim extrémizmom a miestny odbor Matice slovenskej ako organizátori akcie dávali tušiť, že v rámci slobody slova budú glorifikovať Tisa a jeho zločinecký režim.

O niekoľko dní neskôr na Strednej priemyselnej škole dopravnej vo Zvolene pripravili učitelia so svojimi študentmi dramatické pásmo o dôsledkoch Tisovej politiky. Pozostáva z výpovedí tých, ktorých Tiso a jeho holubičí štát zbavil ľudskej dôstojnosti, všetkého majetku, štátneho občianstva a takto vystrojených ich posielal na smrť. Učiteľka slovenského jazyka a scenáristka pásma Jana Gondová povedala, že výberom textov chceli poukázať na ľudské osudy v zlomových situáciách našich dejín. Útržky životov v podaní študentov  oživujú temný priestor Tisovho nacistického režimu. Krátkymi spomienkami prenasledovaných kráčame stručnými dejinami Tisovho štátu. Prechádzame dejinami fatálnej nenávisti, šírenej z najvyšších politických  miest, kde spájanie politických krokov s cirkevným požehnaním malo potvrdzovať oprávnenosť ich nacistickej politiky.

Žiaci dopravnej priemyslovky predviedli výkon hodný uznania. Precítiť príbeh ľudí zbavených ľudskosti je silnejšie posolstvo ako memorovanie faktov o počte deportovaných židovských spoluobčanov. Riaditeľka školy, Romana Trnková mieni, že okrem technického vzdelania treba pestovať aj citlivosť k humanitným témam a sama si v pásme zahrala jednu z postáv.

Dve školy, dva prístupy. V Žiline sa riaditeľka školy, Matica slovenská aj vedenie diecézy vyhovárali, ako vždy, že o neonacistickom podujatí nevedeli. Nuž, možno nevedeli, asi tak ako ich spriaznený poslanec Mizík nevie písať na počítači. Keď treba, sú negramotní, keď treba sú géniovia histórie.

Našťastie, na priemyslovke vo Zvolene vedia čo robia. Dokážu rozoznať temné i svetlé stránky histórie, lož od klamstva a dokážu k tomu zaujať stanovisko. V čase bezprecedentného šírenia lží im dokázali postaviť zrkadlo - vlastné umelecké dielo na základe faktov. Pre porovnanie školy kde „nevedia“ a školy kde „vedia“ to hádam aj stačí.  

Peter Juščák