Od konečnosti človeka až po jeho konečník

Zbierka grotesiek, vyd. Kalligram 2005

SME Literárny štvrtok

Pri všetkých dnešných návodoch, príručkách, sprievodcoch, encyklopédiách tu naraz máme Návod na použitie zvyšnej časti života. Jeho autorom je Peter Juščák (Kaligram, Bratislava 2005).

Každý z nás má pred sebou zvyšnú časť života. Ibaže nikto nevie, kedy sa začína, ani aká je dlhá a kedy sa skončí. A tak teda ani nevieme, kedy ju treba začať používať a kedy si vziať na pomoc Juščákov návod.

On sám mal celkom iste na mysli existenciu človeka po sedemdesiatke - aspoň niektoré riadky to naznačujú. No ak sa začítame do jeho knižky, zistíme, že platí vlastne pre každého, samozrejme, pokiaľ ešte žije.

Takýmto spôsobom by sa dalo špekulovať už o názve tejto rozhodne nie nudnej, ale skôr zdravo i nezdravo provokujúcej knihy, ktorá má v sebe predovšetkým čierny humor. Povedzme to rovno - akokoľvek vážne sa tvári, netreba a nemožno ju brať vážne.

Trochu mi to pripomína román známeho francúzskeho prozaika Georgesa Pereca Život - návod na použitie. Juščákova kniha patrí k tomu typu nonsensovej literatúry, ktorá stavia na zvýznamňovaní banalít - tým, že ich odôvodňuje, vysvetľuje, domýšľa a rozvíja zdanlivo vedeckou, v skutočnosti však pseudovedeckou analýzou a argumentáciou, banalitu predstavuje ako problematiku, samozrejmosť ako záhadu.

Napríklad v kapitolke o príprave hrianky urobí z jednoduchej mechanickej činnosti taký zložitý úkon, až by sa vám odnechcelo pripraviť si túto primitívnu pochúťku. Alebo v Sprievodcovi klepkajúcim vlakom sa nepríjemné cestovanie vo vlaku zmení na priam matematicko-výpočtovú úlohu.

Princíp umelého komplikovania samozrejmostí uplatňuje Juščák viacerými spôsobmi. Využíva svoju bohatú fantáziu a kombinatorickú schopnosť. Používa epištoly, parafrázy a miestami až travestie na známe biblické epištoly, v ktorých sa priamo prihovára "sestrám a bratom", aby sa vysmial z istých ľudských činností. Za ne považuje písanie múdrych kníh alebo používanie mobilu (nazýva ho božím Uchom).

Juščák siaha aj po sprievodcoch: po cintorínoch, po rýchlosti, po najnovších objavoch v relativite času a po všeličom inom. Potom prichádza s príbehmi, kde prevracia naruby naše zaužívané predstavy a vytvára nové verzie, napríklad o vynájdení kolesa.

Až štvrtá časť knihy obsahuje vlastné návody, ale nie sú to inštrukcie v pravom slova zmysle, skôr rozličné epizódy, kuriózne prípady, ktoré sa môžu stať hocikomu, aj keď ešte nepoužíva zvyšnú časť života.

Juščák niekde zachádza až na hranice morbídnosti, aspoň tak mi pripadá jeho návod, ako chodiť na pohreby, no základným gestom jeho knihy je snaha nevyvolávať smiech za každú cenu. Juščákov humor je tak trochu kishonovský, aj intelektuálny, aj ľudový. Spracoval širokú škálu tém, od konečnosti človeka až po jeho konečník. Hravá kniha pre všetkých, ktorí máme ešte k dispozícii zvyšnú časť života.

JOZEF BŽOCH
(Autor je literárny kritik)