Pár minút po dvanástej

Ak v minulom režime išlo o „Stranu“, každému bolo jasné, že ide najpokrokovejšiu, marxisticko-leninskú, proletársku, prosovietsku komunistickú stranu. Pol milióna občanov Slovenska sa svojim členstvom úprimne alebo naoko s ňou stotožnilo, viac alebo menej tvorili jej obsah a podobne plnili aj jej príkazy. Priznajme si, že v tejto škatuľke sa nežilo tak zle. Nadávali síce všetci, ale tak dobrosrdečne, ako sa nadáva na syna meškajúceho k obedu.

Ani po rokoch sme sa myslením príliš nevzdialili príklonu k moci.  Dlhodobo sme svedkami usilovného budovania novej škatuľky,  nacionalistickej. Jej úlohou je všetko nepohodlné, pokrytecké, nezákonné prekryť úžasom „národného vzopätia“, prípadne „tisícročnej histórie“, či pohanských vatier. Objednávatelia jednoty sa snažia vypestovať slepý nacionalistický cit, ktorý bezpečne prehliadne všetky zlyhania šíriteľov národnej slepoty. Naviac, tak ako ich predchodcovia, aj oni dávajú možnosť pridať sa k inštitucionálnym zlyhaniam a zabezpečiť si tak aspoň drobné výhody, či priamo zisk. Podľa vzoru z minulosti už to beží – aj dnes sa dá  zapojiť do zvýhodnenej štátnej lži cez dotácie, fondy, zákazky. Tak to robili komunisti a pred nimi hlinkovci, ibaže s iným typom štátnej korupcie.

Stratený vplyv bývalého Sovietskeho zväzu sa opäť prediera k nám. Tanky nahradili veľké motorky a uniformy sa od základu zmenili. Miesto zeleného súkna vidíme vesty, remene, pracky, okované čižmy, vypasované kožené nohavice. Motorkársky semiotický znak loví vo vodách, kde veľké motorky sú symbolom slobodného ducha, odev symbolom liberálnej nezávislosti, drsné gestá výživovým doplnkom pre zakomplexovaných, návštevy pamätníkov znakom historizmu a vlastenectva. Nič z toho však nie je pravdou. Pretože ruskí motorkári  sú tam, kde boli prednedávnom členovia Strany – na strane adorácie lží. Ich vonkajšie znaky sú falzifikátom, to však neznamená, že s falošnými mincami nevedia narábať. A ako. Výuku ku lži majú postkomunistické krajiny zakorenenú riadne hlboko. Nuž a je to tak, že krajina zaplavená lžou jej časom podľahne a donúti sa pridávať k väčšinovej lži aj ostatných.

Preto aj slovenskí partneri ruského výsadku cieľavedome a dlhodobo pripravujú škatuľky – vlastenecké, slovanské, národné, kresťanské, všetky, ktoré im ich spriaznené komunistické duše dlhodobo zakazovali. Nespadli pritom z neba, kdejakí obrodenci, vlastenci, oživotvorení hrdinovia a neonacisti dlhodobo budujú svoje pozície. Zahniezdili sa v štátom dotovaných inštitúciách a premaľúvajú fasádu demokracie pred očami celej spoločnosti. Cieľom nie je nič iné, len prebudovať lži na inštitucionálnu pravdu. Takže ak sa niekto teší zo slovänských, slovanských, stáročných bratstiev, ak víta prvý ruský polovojenský výsadok, potom je dôvod konštatovať s vážnymi obavami, že je pár minút po dvanástej.

Peter Juščák