Päťstotisíc utečencov

Rozpaky spôsobené utečeneckou témou poukázali na to, že problematika je oveľa širšia a nestojí len na rozhodovaní prijať či neprijať neznámych utečencov. Jednou z podstatných otázok je, aké predstavy o svojom postavení a pôsobení v novej krajine majú samotní príchodzí. Zrieknu sa časti svojej identity v prospech integrácie do diametrálne odlišnej kultúry než je tá, z ktorej pochádzajú? Alebo budú vytrvalo trvať na svojej prapôvodnej identite a uchýlia sa s ňou do nepriedušných etnických get a takto sa nechtiac stanú zdrojom budúceho napätia?

Dôležitou otázkou je aj to, aké predstavy o ďalšom zaradení a integrácii príchodzích má samotná EÚ. Akými spôsobmi chcú urýchliť prekonanie priepastných rozdielov – etnických, mentálnych, kultúrnych, vzdelanostných, ekonomických... medzi domácimi a príchodzími? Má predstavu o tom, aký stupeň integrácie rozdielnych kultúr je obojstranne prijateľný a vôbec, má  EÚ na takúto integráciu pripravený efektívny program? Zdá sa, že zatiaľ nie je vo výhľade žiadne racionálne riešenie s prípadnými pozitívnymi príkladmi, kým opačných je požehnane. 

Ukazuje sa, že integračná nepripravenosť je tým hnacím motorom nedorozumenia aj medzi našimi aktivistami a politikmi, pričom obojstranná argumentácia obsahuje iba zlomok problematiky a putuje od bezbrehého humanizmu až po  paranoidné obavy ich oponentov. Slovenská utečenecká téma má naviac zvláštnu pachuť, pretože u nás sa dlhodobo nerieši ani tradičné začlenenie Rómov do majority, nieto ešte cudzincov. Pritom ide snáď o päťstotisíc vlastných občanov, vlastne nevieme ani len to číslo.

Prognózy pritom predpovedajú, že utečenecký trend z juhu na sever bude pokračovať, dokonca vo zväčšenej miere. Možno očakávať, že militantné náboženské skupiny vyženú ďalšie státisíce ľudí. Aké bude riešenie EÚ? Ak by sme použili príklady z histórie, mohli by sme pripomenúť desaťtisíce občanov ČSR, ktorí utekali pred fašizmom. V Anglicku, Francúzsku a v Poľsku sa sformovali do československých brigád a vstúpili do boja proti fašizmu. Ďalšia veľká vlna hľadala útočisko v Sovietskom zväze, ale tam ich privítali väzením. Až neskôr mohli vstúpiť do Svobodovej armády a potom víťazne dorazili do Prahy.

Možno je to jedna z historických inšpirácií aj pre utečencov pred domácou agresiou, militantnými skupinami, náboženským fanatizmom a šialenými vrahmi... Skrátka, utečenecká téma je široká. Diskutovať o nej len v rovine prijať či neprijať je krátkozraké, zavádzajúce a zbytočne rozdeľujúce aj tak rozdelenú spoločnosť.

Peter Juščák