Prečo sú výsluhové dôchodky dôležité

Môžeme vymyslieť tisíc skvelých pravidiel, ale ak sa budú dodržiavať len naoko, či vôbec, potom je škoda trápiť sa s ich tvorbou. Obchádzaný či ignorovaný zákon nie je iba na smiech tým, ktorých by sa mohol nepríjemne dotknúť. Ide o viac. Jeho obchádzanie totiž zavíruje spoločnosť a vytvára  stav, keď o dodržiavaní či nedoržiavaní zákonov a predpisov rozhodujú nepísané pravidlá - nadzákony. Čiže vzťahy. Sila vzťahov a neviditeľné vplyvy určujú, ktoré zákony budú dodržiavané. Aj to, kto ich bude dodržiavať a kto im len veselo mávať. 

Napríklad zákon o nemorálnosti komunistického systému je dnes bezzubou deklaráciou. Je prázdnou reminiscenciou na časy, keď druhotriedni občania trpeli, ďalší mlčky znášali príkoria režimu, kým podaktorí organizovali krajšie zajtrajšky. Oprieť sa o tento zákon v snahe odstrániť zvyšky minulorežimných krívd nie je možné. Poldruha milióna komunistov na sklonku režimu bolo priveľkým sústom na zmenu myslenia celej spoločnosti. Preto nenastala spoločenská zhoda o spôsobe ako sa vysporiadať bývalým systémom. Pri jeho lámaní sa našla rýchla zhoda ešte tak pri rozdeľovaní majetkov a benefitov. Rozdeľovanie spoločného sa udomácnilo do tej miery, že sa stalo súčasťou každodenného života. Pokračuje do dnešných dní a ak dnes niekto z vládnucej garnitúry zalamuje rukami nad korupciou, sám ju živí nekončiacimi benefitmi svojim verným.

Viacnásobný pokus o odškodnenie politických väzňov na úkor ich prenasledovateľov, v slovenskom parlamente opäť zlyhal. Niet sa čo čudovať. Krátením výsluhových dôchodkov bývalým eštebákom by režim zneistil dôležitú skupinu. Nielen bývalých strážcov totality, rovnako by zneistil všetkých, ktorí sa dnes podieľajú na nepísaných pravidlách - nadzákonoch.

Vyslal by im jasný signál, že každá nezákonná činnosť môže byť raz potrestaná, aj minulá aj súčasná.

Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo sa každá moc doposiaľ tak urputne bránila siahnuť na dôchodky zločineckej ŠtB. Mnohí bývalí komunisti považujú tajné služby za kontinuálnu službu, ktorú musí pestovať a chrániť každý režim. Rozkrývanie komunistickej tajnej služby napríklad Ústavom pamäti národa bolo potrestané bez akejkoľvek serióznej analýzy. Kontinuálni režimisti si povedali – dosť, a prestali sa skrývať.

No a politickí väzni? Odškodnenie doživotného utrpenia na úkor ich trýzniteľov? Ešte nie. Nadzákony tam ešte nedospeli. Napokon, s odstupom času to počujeme čoraz častejšie – prečo neboli ticho? Prečo sa búrili proti platným zákonom?

Peter Juščák