Rozklad štátu po tridsiatich rokoch

Rozklad štátu pred osemdesiatym deviatym rokom bol celkom prirodzený, pretože práve ten je záverom totalitného systému.

Štátne inštitúcie, postavené na diktatúre jednej strany, už nemohli plniť svoje úlohy a výzvy konca storočia. Už boli viac na smiech ako predmetom úcty. Komunistické presviedčanie s falošnými heslami o raji na zemi bolo len zúfalým pokusom ešte chvíľu vydržať s hlavou v piesku.

Prešlo tridsať rokov a dnes je spoločnosť opäť v rozklade. Môžeme sa dohadovať, ktorý rozvrat bol väčší, komunistický alebo ten dnešný? Dnešný rozvrat nespôsobila kríza zle nastavených inštitúcií. Spôsobila ho kríza pokračujúceho boľševického vnímania slobody.

To znamená, že každý občan mimo mocenskej štruktúry je nepriateľ a nemá nárok na nič. Vzťah platí aj opačne – občan v zmysle totalitného dedičstva vytrval vo viere, že každá inštitúcia je nepriateľské územie.

Pozoruhodné je, ako sa dnešný systém nepriateľstva každého s každým pestuje, prehlbuje, ako ničí život občanovi aj inštitúcie samotné.

Demokratický systém síce odstránil neslobodu, ale neprivolal zodpovednosť. Tam je niekde zdroj vytvárania vrstvy „našich“, teda privilegovaných podľa starých vzorov. Ich pestovanie nemá v demokracii oporu, preto sa tisnú a bujnejú mimo legálneho priestoru.

“Ak sa počet odvážnych neznásobí, ak podľahnú tlakom „ctihodných“, čaká nás dlhé obdobie temna.„

Stav napätia medzi privilegovanými oligarchami a niekoľkými odvážnymi novinármi privolal vraždu novinára, ale ukázal aj tie plánované a pripomenul zabudnuté vraždy.

Vražedná realita plánovala zaviesť vlastné poriadky mimo zákonov, mimo demokratického fungovania štátu, do polohy novej totality. Čo s tým?

Mafii nie je možné zobrať moc, ako bola vzatá komunistickej strane. Mafia nemá preukazy ani konferencie o svojich plánoch. Pracuje utajenejšie ako štátna bezpečnosť.

To len prelomenie šifier prinieslo ukážkovú hĺbku dnešného marazmu. Vďaka pár odvážnym mužom moci vieme, čo sú zač ctihodní prokurátori, sudcovia, policajní funkcionári a celá plejáda metastáz, ktoré azda ani nemajú konca.

Ak sa počet odvážnych neznásobí, ak podľahnú tlakom „ctihodných“, čaká nás dlhé obdobie temna, zlá nálada a hľadanie civilizácie mimo územia tohto nenávistného kolabujúceho štátu.

Skvelá výzva pre tých, ktorí chcú prinášať zmeny a zatiaľ nepochopili, že najväčšou zmenou je ich jednota.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22261983/rozklad-statu-po-tridsiatich-rokoch.html