Slovenský lunapark – a predsa sa točí

Predstavte si, že bežíte k taxíku a na jeho dverách zbadáte nápis „Nemám vodičák, nasadnite“. Rozumný človek sa otočí na päte a buď si nájde lepší odvoz, alebo urobí niečo rozumné.

Pre lepšie osvetlenie problému si predstavme nápis na ordinácii „Nie som doktor medicíny, liečim všetky choroby“. Čo urobí múdry človek? Otočí sa a vykročí za študovaným odborníkom. To však ešte neznamená, že liečiteľ bez dokumentov príde o chlieb. Kdesi tam sa naša dôvera láme.  Kým spomenutý taxikár vzbudzuje podozrenie a obavy z jazdy majú farbisté kontúry, onen liečiteľ môže svojou tajomnou nevzdelanosťou predstavovať nádej. Lebo my sme už raz takí, nevzdelanosť je ospravedlniteľná, kým prílišná vzdelanosť v našincoch vyvoláva podozrenie. Naše neporozumenie vzdelanosti niekedy ventilujeme opovrhovaním, keď na neetickú vychytralosť človeka povieme – on je taký premúdrený.   

Mnohé svoje rozhodnutia opierame o znalosti či už zo vzdelania, alebo zo skúseností. Pred časom naše cesty ozdobili plagáty s nápisom „Nie sme politici, sme rodina“. Človek by povedal, aktivisti si zažartovali, svojim nápadom ďaleko predbehli fiktívneho taxikára i tajomného liečiteľa. Ak sa niekto chváli, že nie je politikom, naviac, že tvorí, či ide tvoriť akúsi fiktívnu rodinu, malo to byť signálom, že skaza na politickej scéne sa blíži k súdnemu dňu. Voliči, pamätliví na diletantov, ktorými sa spoločnosť len tak hemží sa teoreticky mali dostať do strehu. Mali dostať strach, že k súčasným utajeným vládnucim rodom a klanom ide pribudnúť široká, regulárna, neutajená, dokonca propagovaná rodina. Sympatie k nej sa začínali a končili tým, že rodinu netajili. Ostatné bolo šoférstvo bez papierov a liečenie podľa kyvadielka. Našťastie, či na smolu, sloboda nám priniesla toľko lunaparkových strán, že rezignoval by aj Jaroslav Hašek. Takže jedna ďalšia hore-dolu. Napokon, ak sa bizarnosť stane trvalou súčasťou života, prestáva to byť vtipné a mení sa na tragédiu.

Teším sa z výsledkov volieb do žúp. A zároveň mám obavy pred roztáčajúcim sa kolotočom kaukliarov a šamanov. Vlastne, z nich obavy nemám. To skôr z naivity utrápeného obecenstva, čo im s neodolateľnou vytrvalosťou bude opäť dôverčivo načúvať.

Peter Juščák