Slovutný pán prezident

Nebýva zvykom stretnúť človeka, ktorý hovorí šestnástimi jazykmi. Prvá vec, ktorá mi vtedy napadne je, že niekto vlastní šestnásť rôznych kľúčov od šestnástich komnát.

Moje prvé stretnutie s Madelin Vadkerty ma utvrdilo v presvedčení, že cudzí pohľad na nás je hlbšie ako naše a má jasnejší zrak. Na stretnutí mi ukázala pár listov, ktoré získala z národného archívu. Hneď prvý z nich sa dotkol môjho detstva, pretože jeho príbeh sa odohrával na dvore, kde som vyrastal. Zrazu mi jej kľúč odomkol minulosť onoho dvora a odomykal ďalej. Kľúč v Madeliných rukách je však univerzálnejší, než je len jazyková zručnosť. Je  to ľudský kľúč ženy a bádateľky, ktorým zasvietila do tmy našej minulosti. 

Madelin nehľadala svetodejinné pochody a poryvy, o tých sa popísalo dosť. Ona hľadala pravdu malého, obyčajného človeka, o ktorom sa zakaždým píše málo. Alebo aj vôbec. Zrazu nám odomyká komnatu plnú strachu, obáv, zúfalstva bezmocných, ktorí sa ocitli tvárou v tvár molochu nenávistnej ideológie a absolútnej moci. Títo muži, ženy i deti sadajú za stôl a píšu listy svojmu prezidentovi, kňazovi Jozefovi Tisovi. Dnes, po rokoch, čítame tie listy a v nemom úžase  nám behá mráz po chrbte.

Čítame ďalej. Aj iní muži i ženy sadajú za stôl, aj oni  píšu svojmu prezidentovi. Píšu o tom, že za svoju lojálnosť voči ideológii a štátu dostali málo. Píšu menovite a adresne, dožadujú sa aby režim zasiahol, aby dokonal svoje dielo skazy na pisateľoch prosebných listov. Aj oni sa dovolávajú svojho - priamo u prezidenta.

S listami prezidentovi Tisovi sme obišli Slovensko. Zarazené ticho v auditóriách ma presvedčilo, ako naliehavo sme potrebovali Madelinine kľúče.  Prišli v pravý čas. Vďaka nej,  Ivanovi Kamencovi, Soni Gyarfášovej, vydavateľstvu Absynt  a všetkým, ktorí stáli pri tomto projekte.

Pravda niekedy aj bolí, niekedy z nej máme strach. Keď ju prijmeme s pokorou, potom očisťuje. Kniha Slovutný pán prezident autorky Madelin Vadkerty je návodom na pokoru. Je svedectvom, že utrpenie človeka nie je štatistickou jednotkou, ale dôvodom na dlhé, dlhé premýšľanie.

Peter Juščák