Snaha utiecť od pravdy k moci je večná

Možnosť vyjadrovať sa verejne a  byť pritom dobre schovaný niekde na webe dodáva silu a odvahu všetkým zakomplexovaným, frustrovaným, permanentne zlostným, či inak poškodeným spoluobčanom. Vlastne by sme sa touto témou ani nemuseli zaoberať, keby šíritelia bludov nezačali okrem vlastných mindrákov riešiť aj geopolitické úlohy. Áno, mám na mysli podpísané i nepodpísané obskúrne komentáre ku kríze na Ukrajine.

Spomínam si na jednu podobnú krízu z augusta 1968. Sovietske tanky valcovali našu krajinu a drvivej väčšine národa rúcali nádeje na  zmeny. Zároveň doviezli kus svojej leninskej kultúry a zviazali ňou celý rozlet nádejných šesťdesiatych rokov. Pochopiteľne, túto úlohu neplnili vyhúkaní vojačikovia odhodlaní strieľať na nepriateľov socializmu. Radi sa jej zmocnili naši prisluhovači totalitnej moci, aby ďalšie desaťročia prežili v službách moci. Dodnes sú nám príkladom ako treba žiť, kedy treba tlieskať, koho oslavovať, koho  udávať, kde byť vzorným členom aby sa napokon človek dopracoval k slušnému dôchodku. Veru tak, štát pri výpočte penzií sa nepýta z akých peňazí počíta ich výšku. Preto sú nekomunisti s nízkymi platmi za svoju niekdajšiu neúplatnosť potrestaní aj v demokratickej spoločnosti. Bývalí komunisti naopak, tí si akurát pochvaľujú ako dobre to s komunizmom vlastne bolo: pridať sa treba tam, kde je moc, nie tam kde je pravda, inak sa nedá, súdruhovia...

Pravda sa na Slovensku nie a nie ujať. Po prevrate sa ukázalo ako ťažko je žiť v pravde. Rešpektovať iných, diskutovať, argumentovať, obhajovať, aj ustupovať. Nehovoriac o tom, ako ťažko je obhajovať pravdu a konať v jej mene aj nepríjemné veci.

Preto je pozoruhodná strata pamäti u všetkých, ktorí si nevšimli čie tanky vstúpili na ukrajinské územie. Nie sú síce sovietske, ale priniesli Ukrajine čosi podobné ako nám v šesťdesiatom ôsmom – výstrahu a „záchranu“. Odozvy smeráckych politikov s premiérom Ficom na čele ako aj ich anonymných pritakávačov sú trápnym svedectvom straty pamäti. A zároveň spomienkou na časy, keď odklon od pravdy smerom k moci vynášal.

Ale časy sa, našťastie, zmenili a veru nič už nebude ako bolo. Snáď len snaha zutekať od pravdy k moci. Tá je večná.

Peter Juščák

SME