Spisovatelia pred ďalšou hrubou čiarou

November 89 vniesol medzi spisovateľov nečakaný priestor slobody a nie každý autor dokázal uniesť názorovú otvorenosť, pluralitu a slobodu slova. Pre niektorých autorov nebolo a dodnes nie je jednoduché vzdať sa desaťročí posluhovania režimu, ani svojich osobných koreňov posplietaných s koreňmi vtedajšej ideológie. Aj to je dôvod, že dodnes máme dve spisovateľské organizácie, Spolok slovenských spisovateľov (SSS) a Asociáciu organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). 

Organizácie združené v AOSS sa doposiaľ prezentovali ako občianske s nadnárodným presahom, Spolok sa orientoval viac dostredivo, národne a matičiarsky. Vypovedajú o tom aj periodiká, ktoré vydávajú obe organizácie, alebo ich členovia cez svoje iniciatívy. Spolok vydáva Literárny dvojtýždenník (LT) a Dotyky. Úzko spolupracuje s matičnými Slovenskými pohľadmi a Slovenskými národnými novinami. Členovia SSS vydávajú a riadia časopis Kultúra, orientovaný centristicky, národne, s adoráciou niektorých predstaviteľov Tisovho režimu i Tisa samotného. 

AOSS vydávala Kultúrny život a vydáva časopis Romboid. Členovia združení v AOSS vydávajú časopisy RAK, Vlna a Tvorba. Rak sa venuje prevažne mladšej a strednej generácii, Vlna pôsobí aj s presahom do iných druhov umenia, Tvorba je literárnym a kultúrnym periodikom s tradíciou evanjelického vydavateľa.

AOSS aj SSS sa okrajovo dotkli aj politického diania. V roku 1995 vyzval SSS svojich členov aby sa osobne aktivizovali pri odvolávaní Michala Kováča z funkcie prezidenta. Obec spisovateľov Slovenska združená v AOSS aj samotná AOSS vydali viacero verejných vyhlásení proti adorácii a propagácii protagonistov Slovenského štátu, proti diskriminujúcemu jazykovému zákonu a pod.

Medzi spisovateľmi jedného i druhého zoskupenia jestvujú lepšie i horšie vzťahy. Tým horším sa prezentoval člen SSS Drahoslav Machala fyzickým útokom na spisovateľa Tomáša Janovica a jeho manželku. SSS sa k nemu nikdy verejne nevyjadril, ani sa za konanie svojho člena neospravedlnil. Registrujeme aj mediálne útoky. Najčastejšie majú pôvod v článkoch v Literárnom dvojtýždenníku, posledne aj v obskúrnych Slovenských národných novinách a v rôznych blogoch. Šírenie tohto druhu nepohody zo strany členov SSS je natoľko hlboké, že AOSS doposiaľ nevidela priestor na spoločnú diskusiu o vzájomných vzťahoch. Rezíduá minulosti, najmä komunistická kontinuita bývalého Zväzu slovenských spisovateľov premenená do nacionalistických podôb je pre väčšinu členov združených pod strechou AOSS naďalej neprijateľná.

Napriek priepastným názorovým rozdielom je dnes na stole zbližovanie oboch organizácií. Celkom nečakane s ním prišiel nový predseda AOSS, penzionovaný spevák Ľubomír Belák. Nech nikoho nemätie fakt, že spevák sa stal predsedom spisovateľských organizácií v AOSS a že nie je za ním žiadne literárne dielo. Tento fakt je len ďalším dokladom o vyprázdnenosti doby ktorú práve žijeme.

Svojvoľnú zjednocovaciu misiu začal Belák hneď v máji „socialistickou zdravicou“ na webovej stránke AOSS. Patrila členskému zhromaždeniu SSS, ktoré hodnotilo svoju činnosť a stanovovalo plány do budúcna. Prekvapujúci text Belák odmietol vysvetliť a začiatkom septembra pokročil v AOSS ďalej. Vyzval spisovateľov v AOSS na publikovanie v Literárnom dvojtýždenníku, (ktorý vedie neslávne známy Pavol Dinka) ako gesta ďalšieho „pokroku“ vo vzájomných vzťahoch. Spolu s (matičným) vedením SSS naplánovali aj spoločný projekt - akýsi almanach spisovateľov oboch organizácií. 

Tému zblíženia so SSS Belák s nikým v AOSS neprediskutoval a po kritike tejto svojvôle sa ako vždy uchýlil k svojim blogom. Tam búcha po stole, šíri o svojich kritikoch lži a dušuje sa, že v začatom zjednocovaní spisovateľov ho nik nezastaví.

Jeho predsavzatie byť spasiteľom v rozdelenej spisovateľskej pospolitosti je groteskné, žalostné i poburujúce zároveň. Spupne ignoroval skutočnosť, že kým on sa venoval barovej hudbe, desiatky slovenských osobností z AOSS a Obce spisovateľov Slovenska budovali základy demokratickej spoločnosti, formulovali princípy slobodnej tvorby, zasadzovali sa o porozumenie medzi národmi, ich kultúrami aj spisovateľmi a v takomto duchu tvorili a vydávali svoje diela. Zároveň zvádzali nejeden zápas s protagonistami bývalého režimu. Pritom nie je podstatné kto je orientovaný viac európsky, svetovo, či národne. Podstatné je, ako ktorý spisovateľ autorsky i ľudsky napĺňa prvky humanizmu, porozumenia, tolerancie. V týchto priestoroch sú miesta, kde je možná diskusia medzi rôznymi názormi, prúdmi a spolkami. Nie na miestach, ktoré si vykolíkoval Belák a vyhlásil sám seba za zjednocovateľa slovenských spisovateľov.

Čas od novembra 89 ukázal, že rezíduá minulého režimu medzi spisovateľmi nezanikli. Možno že v budúcnosti vznikne na Slovensku široká spisovateľská diskusia, ktorá pomenuje a vyhodnotí ponovembrový vývoj a jeho prínos v kultúrnom priestore krajiny. No voluntarizmus predsedu AOSS Beláka ťahá spisovateľov presne opačným smerom. K násilnému stmeľovaniu, zjednocovaniu, združovaniu, ktoré je len pokusom o hrubú čiaru za dvomi desaťročiami práce transformovaných dedičov minulého režimu. A tento Belákov dar väčšina spisovateľov v AOSS považuje za danajský.

 P. Juščák

Predseda Obce spisovateľov Slovenska