Spomienky kata vo výslužbe

Mesiac autorského čítania je odvážny projekt. Každodenné putovanie dvojice spisovateľov cez Brno, Ostravu, Košice, Ľvov a Wroclav v prázdninovom júli je zaujímavým obehom ľudí, myšlienok, kníh, ale aj nápadov. Šesťdesiat autorov zaiste dokázalo naplniť tento literárny kolobeh zmysluplnými stretnutiami. To moje stretnutie bolo s Jevhenijou Kononenko, vlastne bolo to naše spoločné putovanie. Pri nej som si uvedomil ako málo poznáme ukrajinskú literatúru u nás doma, seba nevynímajúc. Jevheniju Kononenko ktosi kedysi označil ako feministickú autorku. Táto nepresná charakteristika s ňou putuje v priamej úmere k rastu internetového literárneho spravodajstva. Pravdou je, že spisovateľka je podľa kritík skvelým znalcom ženskej duše, je autorkou viacerých kníh so ženskými hrdinkami. Ale na verejných vystúpeniach sa nestotožnila s kolujúcou feministickou charakteristikou. Jevhenija Kononenko je totiž rovnakým znalcom aj mužskej duše a nato je spomínané škatuľkovanie krátke. Jej novela Posledné prianie je brilantnou ukážkou predchádzajúceho tvrdenia. Nosnou líniou novely je spomínanie jedného z dvojice zostarnutých katov z čias sovietskeho režimu. Návraty k popravám mužov i žien mu na sklonku života prinášajú muky a ujsť pred spomienkami nieto kam. Zvlášť poprava Gabriela Deusa vyryla nezmazateľnú stopu v utrpení kata na dôchodku. Neustále sa vracia do podzemia odkiaľ pre bežných smrteľníkov nebolo návratu a pred očami mu bežia sekvencie tejto čudnej popravy. Vracajú sa mu spomienky na zvláštne okolnosti, vidí odvahu odsúdeného, pokoj a žiadosť o poslednú modlitbu a napokon vytrhnutý hák na ktorom mal Deus odvisnúť. Záhadných okolnosti pribúda a časom sa zistí, že menovaný nikdy nebol na zozname popravených... Autorka vytvorila veľkú paralelu na dobu nie tak dávnej politickej a spoločenskej totality a jej ľudskej podoby. Hlboká ryha v duši jej chceného či nechceného posluhovača sa nekončí zmenou režimu. Naopak, práve v protiklade s novým prostredím vychádza devastácia človeka v plnej nahote a každá myšlienka mučí svojho nositeľa, pretože pred spomienkami na obete ako sa lúčili so životom niet úniku. Podobne ako niet úniku pred blížiacim sa koncom života samotného kata vo výslužbe...

Mesiac autorského čítania celkom užitočne zamiešal literárne karty v štyroch krajinách a zaiste prinesie zaujímavé štichy. Isté je, že Kononenkovej novela prepracovaná do podoby románu už vychádza na Ukrajine.

Peter Juščák