Šťastní vykladači sveta
08.08.2011 00:00
Šťastní vykladači sveta
Výklad sveta bol odjakživa doménou najmúdrejších. A keďže úcta obecenstva k múdrosti a k jej múdrym členom bola lákavou ozdobou, úloha vykladača lákala aj špekulantov. A tak kým múdrych napájala autorita vyššej moci, tých druhých opájala túžba presadiť vlastnú moc.
Tento model rozrušilo (napríklad) kresťanstvo so svojimi revolučnými etickými a mravnými zásadami. Výklad sveta na dlhé roky prevzali na seba kňazi, potom aj básnici aj dramatici... Mravnosť, etika, vzdelanosť a múdrosť boli okrem iných podmienkami na to, aby obecenstvu mohli rozprávať o tajomstvách sveta, tohto i druhého. Nie vždy sa to zdarilo, ale princíp nepopustil.
Vykladači sveta postupom času zcivilneli a sponad hlavy sa im vytratila aura. Kňazi zovšedneli, umelci a novinári sa vyčerpávajú v zápase o kúsok pozornosti. Priestor sa teda hemží správami bez informačnej hodnoty, zato s prienikom do intimity iného človeka. Spodné prúdy mysle, živené správami o cudzích dôvernostiach zaiste myseľ čitateľa neovlažujú, ani múdrosťou ani poznaním. Skôr ju deformujú presvedčením, že každý o kom sa píše si zaslúži stratu súkromia, dokonca i právo na pravdivé líčenie jeho života.
Široké publikum akosi nepostrehlo ako ďaleko sú niektoré médiá za hranicou etiky, mravnosti, kultúrnosti a slušnosti. Posledný škandál v News of the World dal bodku za kľukatou cestou vykladača sveta od jaskyne k čitateľovi. Odvekí odporcovia lži a neprávostí sa spojili s lžou a neprávosťou, priam zrástli s predmetom svojej kritiky. Ich ohavné metódy pripomínajú stredovekú inkvizíciu: zločin v mene „pravdivej informácie“ nepociťujú ako zločin. A nie sú v tom sami. Mediálna inkvizícia pôsobí už dlhší čas v oveľa širšom priestore, a úporne sa bráni svojimi právami, ktorými uráža práva iných. Ich „pravdu“ možno postrehnúť napríklad v novinárskom dorážaní obetí za ich smolu, že sú obeťami iných tragédií. Zo slovenských zdrojov si pamätáme napríklad nehanebný mediálny útok na rodinu kysackého vraha.
Škandál okolo prepadu novinárskej etiky je však len súčasťou iných škandalóznych objatí pravdy a zločinu. Nie som si istý, čo je treba ešte zdevastovať aby sa začala diskusia o médiách. Nie žeby bol najvyšší čas. Je dávno po ňom. To sme len príliš rýchlo privykli na falošných vykladačov.
Peter Juščák