Tak som teda na rozpakoch

Celé desaťročia sme kritizovali domáci diktátorský režim, systém jednej strany, neslobodu, povinný a jediný názor na všetko okolo nás. Tie časy sa postupne strácajú v hmlách minulosti. Mladšie generácie si pletú štyridsiaty ôsmy so šesťdesiatym ôsmym a osemdesiaty  deviaty ich historický chaos zastrešuje. Občas treba naozaj pripomenúť, že ten štyridsiaty ôsmy udusil československú demokraciu, šesťdesiaty ôsmy sa ju pokúsil oživiť, ale skončil pod sovietskymi tankami. Až osemdesiaty deviaty z nás zhodil háv totality a ukázal, čo v nás ostalo po toľkých rokoch diktatúr. „Špinavé chodníky, špinavé duše“, vyjadril sa o nás ktorýsi zahraničný novinár, keď neskôr po novembri trocha nazrel do našich duší. Napriek všetkému, veľmi dobre vieme kde je sever. Filozofovia spolu s psychológmi  tvrdia, že naše najhlbšie vnútro pozná skutočnú pravdu, že tam vnútri je akési zlaté jadro človeka a človek sa s tým jadierkom priatelí, alebo polemizuje, pohráva sa s ním a niekedy ho s vnútornými výhovorkami úmyselne tlmí.

Sloboda je nesmierne ťažká vec. Ešte stále ju vnímame totalitným spôsobom v rámci hesla: Naša je sloboda, vaša je zodpovednosť!

Tak som teda sakramentsky na rozpakoch. Médiá sa pretekajú s referendovými témami a hecujú obidva tábory do názorových konfliktov. Sledujem celé výpočty spravodlivých, ktorí hrdinsky a statočne nepôjdu k referendovým urnám, lebo „trend moderného sveta smeruje k inej ako tradičnej rodine“. Zrazu sa zrodilo nové intelektuálske hrdinstvo – nejsť hlasovať. Pravdou je, že ľavicovým liberálom sa bez triedneho nepriateľa existuje ťažko. Bez významného nepriateľa nemá kde vyniknúť ich pomyselné hrdinstvo, niet čo kritizovať, niet koho chrániť, preto je treba úporne hľadať nejaký priestor pre netušené slobody. Pritom hranice osobných slobôd sú dnes, dvadsiatom prvom storočí poposúvané do priestoru, ktorý je už len ťažko rozširovať ďalej bez toho, aby sa nezrážali so slobodou iných skupín, s ich slobodou, so slobodou zotrvať na svojich tradíciách. Skutočnosť, že spory sa premietli do referenda je najlepšou vizitkou demokracie. Preto všetky vrelé odporúčania nezúčastniť sa na referende je zvláštnym gestom voči demokratickému inštitútu. Dosť mi to pripomína časy jedinej pravdy, ktorá bola pravdou len preto, že sa rozprestierala na šestine zemegule.

Peter Juščák