Môj výber diela Sándora Máraia medzi knihy, ktoré by nemali chýbať v knižnici zvedavého čitateľa, vyvolal mimoriadnu nevôľu u istého pátrača po údajných hrubých prešľapoch spomínaného prozaika. Pátračova odpoveď na mojich päť riadkov o Máraiovi bola neuveriteľne obsiahla a kde sa mu jeho vlastné argumenty nejavili dostatočne účinné, pomohol si veľkosťou písma a výkričníkmi.

Máraia ako autora a esejistu netreba brániť. Jeho tvorba bude ešte dlho zdrojom dobrého čítania a svedectvom brilantného intelektu a pozorovacieho talentu, asi preto mu rozumie a číta ho celá Európa.

Nechcem pátračovi po literárnych Neslovákoch na našom území podsúvať ďalšiu destináciu, ale nedá mi, aby som v tejto súvislosti nespomenul dedinku Kostoľany nad Hornádom.

Koncom predminulého storočia sa tam v rodine učiteľa Martončíka narodili dvaja synovia a dcéra. Mária absolvovala učiteľský ústav, učila v Solivare (aj môjho otca) a neskôr sa z nej stala známa slovenská spisovateľka a dramatička. Napísala vyše dvadsať kníh, množstvo divadelných hier, časopiseckých článkov a v tridsiatych aj štyridsiatych rokoch svojou tvorbou formovala literárny svet na východe Slovenska.

Jej mladší brat Jozef prijal v jasovskom kláštore v roku 1914 meno László a k nemu pridal umelecký pseudonym Mécs. Pôsobil ako kňaz na Slovensku, po skončení vojny v Maďarsku. László Mécs napísal po maďarsky množstvo básnických zbierok, poslednú vydal v sedemdesiatom šiestom roku a v tom roku aj zomrel.

V jeho tvorbe sa podľa recenzentov objavujú aj motívy slovenských ľudových rozprávok, celkovo ho však radia medzi katolíckych básnikov. László Mécs je dnes maďarským klasikom, zato vnuk jeho brata je známym maďarským horolezcom, milovníkom Tatier, ale to už je iná téma.

Podstatné sú stredoeurópske kultúrne prúdenia, zvláštnosti aj paradoxy. Z jednej rodiny vzídu dvaja spisovatelia - slovenská prozaička a maďarský básnik. Dvaja umelci literárne obohatili dva národy a svojím životom predostreli vynikajúcu tému pre tých, ktorí chcú spájať  alebo bádať. Ale rovnako aj pre tých, ktorí hľadajú len v teritóriu úkladov a zrady, pre celok radi prehliadajú detail, alebo naopak, podľa toho, ako sa to ich nevraživej maloduchosti hodí. Prosto – záleží na uhle pohľadu.