Vlastenci a tí druhí

V zrýchlenom tempe sme prežili tiché oslavy štvrť storočnice republiky, prezidentské oceňovanie, deň patriotizmu s jeho nejasnou definíciou, televízne oceňovania plejády rôznych osôb aj osobností a napokon český volebný lunapark. V tejto súvislosti som trocha oneskorene a mimo stanovený deň,  pocítil výraznejšiu hrdosť na svoju krajinu. Dôvody boli dva. Prvý vychádza z potešenia, že zatiaľ sme neprepadli do obdivu toľkého primitivizmu, preloženého alkoholom a hrubými rečami ako sa to prihodilo historickým zemiam českým. Druhý dôvod prinieslo ocenenie pre Dagmar Mozolovú a jej dlhodobú rozhlasovú reláciu Encyklopédia spravodlivých. V jej prezentácii azda už posledných svedkov ukrutností nacizmu sa spája viacero výnimočných súvislostí. Jedna z nich je pripomienka, aký nebezpečný je štát, ktorý svojich vlastných občanov vyhlási za škodcov, olúpi o majetok, zbaví občianstva  a vyvezie na smrť. Ďalšia súvislosť je povzbudivá, pretože napriek propagande, napriek tvrdým zákonom aj kňazskému žehnaniu  zločinom sa našli muži i ženy bez rozdielu vierovyznania i spoločenského postavenia a pomáhali. Vedome pritom riskovali vlastné životy či represie nielen pred agresívnou mocou, ale aj pred chamtivými spoluobčanmi. Ani tí sa nevedeli dočkať odchodu svedkov ich nenásytnosti.

Prezentácia občanov, ktorí považovali humanizmus a lásku k blížnemu za vyššiu hodnotu, ako je hocaký dočasný zákon svedčí o  prítomnosti étosu  aj v dnešnom hodnotovom chaose. Návraty k hrdinom sú dobrou správou. Opäť totiž žijeme dobu, keď pod vlasteneckou vlajkou počúvame od najvyšších predstaviteľov nezmysly o cudzincoch, aj o vlastných tzv. neprispôsobivých občanoch. Ak má byť ich vlastenectvo len výhodou pre úzku skupinu, potom zjednodušený vlastenecký smer má jasný diktátorský zámer. Skutočné vlastenectvo v minulosti i dnes prejavujú občania, ktorí chránia záujmy všetkých, nie prioritne svoje. Politickí vlastenci majú množstvo príležitostí urobiť svoju krajinu lepšou a príjemnejšou pre život každého z nás. Nemusia pritom riskovať svoje životy. Dagmar Mozolová na mnohých ľudských osudoch ukazuje aká sila, odvaha a statočnosť sa dokáže zburcovať v človeku s usporiadanými hodnotami. Vracia nás do smutnej kapitoly našej histórie, kde statoční nám svoje posolstvo zlatými písmenami.