Vyšetrovacie spisy s porozumením

Nepoznám slovenského spisovateľa, ktorého knihu by propagovali bilbordy po celej republike a krstili ju sudcovia najvyššieho súdu, prokurátori, vyšetrovatelia a vychvaľovali poslanci parlamentu. Niežeby slovenská literatúra na mocenské celebrity nedorástla, naopak. Tečie mimo záujem moci preto, lebo v nej absentuje niekdajšia povinná výživa – socrealistická služba vládnucej triede. Po Tóthových úspešných knihách o vražde študentky Cervanovej prichádza ďalší kandidát na blahosklonné pohladenie mužov reprezentujúcich kontinuitu odídenej moci.

Martin Hanus rozšíril spisbu na tému vraždy študentky, neprináša však žiadne odpovede na staré otázky. Dokonca generuje otázky nové. Takže už aj ľahostajní voči tejto téme spozorneli a majú právo sa pýtať, prečo apologéti slovenskej spravodlivosti potrebujú toľko potvrdení potvrdeného. Siedmi  obvinení, odsúdení a áreštovaní muži označení za vrahov si dávno odpykali svoje tresty. Majú zmarené životy a rodiny, a tak ako nik nenapraví ich osudy, tak nik nevráti život študentke. Prečo teda toľko urputného úsilia, ak boli vyšetrovaní a súdení objektívne a nezaujato, prečo toľko ďalšej upotenej snahy potvrdzovať opečiatkované a potvrdené?

Hanus prichádza s poznaním, ktorý on sám nazýva objavom a potvrdzuje to s veľavravným titulom o „skončenej hre“. No na archívnom zázname z vypočúvania študentky Zimákovej nie je nové nič. Ba, istý objav ten záznam prináša, niečo ako smutné čaro nechceného. Ide o poznanie, že zmanipulovať je možné všetko, kam dosiahne cielený záujem očareného autora. Zmanipulovať zmanipulovaný  záznam z vyšetrovania vyžaduje značnú dávku nadšenia a zhovievavosti k zatuchnutým represívnym zložkám. Pri troche historickej hluchoty a láskavého porozumenia s dobovými vyšetrovateľmi, prokurátormi, sudcami a s ich metódami, pohodlne uznáme za zločincov mnohých, od Clementisa, cez Horákovú po Langera. Stačí doslova prepísať ich vyšetrovacie spisy.

Netreba pochybovať o úsilí autora hľadať pravdu. Hľadať ju treba vždy.  Aj  poukazovať na potrebu dodržiavania zákonov. To všetko vyznie dôveryhodnejšie, ak propagátori knihy a aj autor sám sa nepostavia na tenký ľad vo veci ochrany osobných údajoch „vrahov“, ich rodinných príslušníkov, príbuzných a ďalších. Áno, ide o zverejnenú nahrávku a stovky strán spisov s citlivými osobnými údajmi. Pretože v úsilí o potvrdenie dávnej spravodlivosti niet lepšej cesty ako v dodržiavaní noriem ísť príkladom.

Peter Juščák

Denník SME 4.6.2018