Zem, zem...

Zem, zem, kričí Šándor Márai vo svojom skvelo diele s rovnomenným názvom.  Hoci ide o vynikajúci text, plynúci pokojne, uvážlivo, zaznamenaný dobrým zrakom nezaujatého pozorovateľa, predsa len sa k nám z hlbiny povojnového desaťročia  prihovára naliehavým  krikom, nezmazateľne schovaným medzi riadky. Volanie Máraia po kultúrnej a civilizovanej zemi, také citeľné na každej stránke knihy nie je jeho programovým ani literárnym cieľom. Zjavilo sa tam pred zrakom čitateľa náhle  a vzhľadom na dlhoročné informačné embargo pôsobí aj veľkým informačným nábojom. Možno práve jeho pozorovanie frontového a povojnového sveta, skúsenosti a diskusie so sovietskymi osloboditeľmi preložené hlbokými znalosťami ruskej a svetovej literatúry dokázal vytvoriť nenásilné analýzy vtedajšieho, nielen maďarského, ale aj európskeho sveta. Márai, maďarský národovec nič neodpúšťa krajanovi, ktorý osobne zlyháva a dopúšťa sa zločinu proti inému človeku. Nechráni, neobhajuje ani štát, ktorý je nedemokratický, ale „hlavne že je náš“. Za svoje postoje si od príbuzného zaslúži výčitku – tebe je dobre byť demokraticky mysliacim, keď si nadaný...

Demokrat a humanista Márai po poznaní, že jeho obavy o rozpínaní sa novej totality sa naplnili, podstupuje svoju najväčšiu osobnú i literárnu obetu a emigruje. Neodchádza zo strachu pred revanšom, odchádza s obavami a s predtuchou, že v jeho krajine sa kultúra a umenie zrúti do podoby totalitnej maškarády. Svoju vlasť si berie so sebou; svoj jazyk.

Verejná knižnica Jána Boccatia v Košiciach usporiadala čítanie jeho prác v uliciach mesta aj s dobovými kostýmami, pôsobivou hudbou, v ten istý večer  pripravili dvojjazyčnú prezentáciu jeho poézie a máraiovský deň zakončili  internetovým čítaním prózy.  Bola  to skvelá ukážka a pocta košickému rodákovi. Treba však poznamenať, že Márai so svojim dielom je pre nášho čitateľa viac ako len rodák. Je autorom, ktorý sa vždy bude prihovárať jemným tónom hlbokého humanistu, ktorý dávno prekročil hranice maďarského národa a stal sa svetovým autorom. Jeho Zem, zem je o zemi plnej bolestí, zlyhaní, aj nádeji. Ako málo sa tá jeho zem líši od tej našej, jeho čas od toho nášho.

Peter Juščák