Život s limitovanou úctou

Minulý režim sa k holokaustu správal s limitovanou úctou, ktorá sa končila pri nepríjemných otázkach. Napríklad, kto a ako niesol osobnú zodpovednosť za holokaust, kto a aký prospech získal z arizácie, kto sa pričinil o soft holokaust, čiže o nevraživé prijatie preživších, prečo tí, čo prežili peklo lágrov obišli Slovensko a dožili svoj život inde? Také nepríjemné otázky boli neprípustné a keď niečo z témy nasvietil film Obchod na korze, komunisti ho rýchle zamkli do trezoru. Na pravdu je však každý trezor krátky... lenže holokaust je ešte stále nepríjemná téma.

Poslanec Matovič v snahe pomenovať stav zúfalstva na rokovaniach národnej rady použil jedno nešťastné prirovnanie pre výraz bezmocnosti. Týkalo sa absurdného obrazu koncentráku, ktorým chcel priblížiť  absenciu základnej demokratickej vlastnosti – úctu k inému názoru. Mohol si vybrať tisíc iných príkladov absurdností, ale on si vybral koncentrák. Je predsa známe, že v koncentráku mala úcta k životu nulovú hodnotu, nieto ešte k názorom. Matoviča s jeho príkladom chápem.  Pramení v hĺbke osobnej aj kolektívnej bezradnosti opozície, v jej úplnej ignorácii koalíciou. Nielen pri tvorbe rokovacieho poriadku, ale aj pri tvorbe oveľa dôležitejších zákonov.

Zdesené hlasy postkomunistov a nacionalistov sa dovolávajú úcty k holokaustu a obviňujú Matoviča z jej absencie. Kritika znie dojemne a temer oprávnene. Ale  znie na nesprávnej adrese. Kritici mali veľa možností prejaviť svoj jasný a nespochybniteľný vzťah k tejto tragédii našich dejín. Od verejného odsúdenia článkov, časopisov, kníh, w-stránok, zhromaždení a celej adorácie slovenského nacizmu, až po jasné postoje k Tisovi a jeho štátu, ktorý je zodpovedný za deportácie. Môžu zastaviť financovanie každej spochybňujúcej aktivity... Nič z toho sa neudialo, alebo len náznakovo, hmlisto, s limitovanou úctou. Preto sa po krajine slobodne preháňajú holohlaví chlapci, strážia nás, chránia, cvičia - zatiaľ v lesoch, medzitým zakazujú divadelné hry, atď. Kým sa strážcovia parlamentnej čistoty a limitovanej úcty k holokaustu nazdali, už ich majú medzi sebou. Neveriacky krútia krkom a keď príde do rečí koncentrák a holokaust – naháňajú Matoviča. Slušný výkon. A hnedá sa smeje.

Peter Juščák