Cecília Kováčová bola deportovaná z Bardejova spolu s celou rodinou do koncentračného tábora v Oswienčimi. V tom čase mala šestnásť rokov. Z celej rodiny prežila sama. V čase oslobodenia tábora ju ako osemnásťročnú podozrievali zo špionáže, ovládala niekoľko jazykov a to bolo pre ňu priťažujúcou okolnosťou. Sovietska NKVD ju zatkla a deportovali ju z Oswienčimi do Vorkuty za polárnym kruhom. Život jej zachránila táborova lekárka, ktorá ju zamestnala vo svojej ordinácii pri vypisovaní receptov. Vrátila sa v roku 1955.